Za siedmimi skalami a siedmimi horami existuje medvedí les. Už podľa názvu asi spoznáš, že tam žijú iba medvede. Malí aj veľkí. Žijú tam vo veľkých rodinách. Robia všetko spoločne. Zbierajú spolu zásoby jedla, ukladajú sa spolu na zimný spánok a pomáhajú si pri stavaní brlohov. A keď príde jar, organizujú rôzne preteky a súťaže, aby sa zabavili a aby si pretiahli svaly po dlhom zimnom odpočinku.
Inak tomu nebolo ani tento rok. Sotva sa medvede prebrali po dlhej zime, pretiahli sa, pretreli si oči, rozhliadli sa, už vymýšľali, aké závody usporiadajú. Po chvíli sa dohovorili, že tohtoročnú jar sa bude konať prekážkový beh. Pobeží sa od prvého stromu v lese cez jaskyňu okolo medvedej skaly a pod zlomenými vetvami až zase späť k prvému stromu. Všetci sa tešili, že to tak rýchlo dohovorili a vo všetkom sa zhodli.
Teraz mali všetci medvedí pretekári čas na prípravu. Než sa bude konať prekážkový beh, musia trochu trénovať a nabrať energiu a silu. A tak začali všetci hľadať po lese to najlepšie jedlo. Jeden medveď si dával lesné ovocie a druhý si hľadal ukryté huby a korienky. Medzi tými všetkými medveďmi bol ale jeden, ktorý mal svoju zvláštnu metódu. Našiel si odpadkové koše a vyberal z nich samé nezdravé veci. Zvyšky tort a sušienok a vlastne všetky zvyšky, čo tam niekto z ľudí vyhodil. Všetko si pekne pozbieral, sadol si pod strom a len sa pchal.
Okolo neho bežal čierny medveď. Trénoval na preteky a snažil sa bežať čo najrýchlejšie. Keď ale videl svojho medvedieho kamaráta, ako sedí a je samé sladkosti, zastavil sa a hovorí: „Čo to robíš? Takto tie prekážkové preteky zrejme nedobehneš. To nemôžeš. Bude ťa bolieť brucho. Je to nezdravé.“ „Možno nezdravé, ale veľmi sladké. A to za to stojí.“ odvetil maškrtný medveď pod stromom a oblizol si celú papuľu. Čierny medveď len pokrútil hlavou a povedal: „Ja som ťa varoval.“ A potom bežal ďalej.
Za nejaký čas nastal veľký deň. Deň, kedy sa mal bežať prekážkový beh. Všetci medvedí pretekári boli pripravení na štartovacej čiare pri prvom strome. Stáli tam vedľa seba aj čierny medveď a ten maškrtný, ktorý jedol všetky odpadky. Všetci boli v napätí. Čakali pripravení vybehnúť, kým nebolo odštartované. Medvede vybehli a preteky začali.
Všetci sa snažili. Preskakovali šišky, prebiehali jaskyňou, vyberali zákruty. Po chvíli sa ale niečo stalo. Maškrtný medveď začal spomaľovať. Držal sa za brucho a nemohol poriadne dýchať. Bolo mu zle. Všetky maškrty a nezdravé veci sa mu v bruchu prehádzali a teraz ho tlačili. Maškrtný medveď si sadol ku skale a nemohol ďalej. Tak veľmi ho to bolelo. V tej chvíli okolo neho prebehol čierny medveď. Najskôr len presvišťal. Potom mu ho ale bolo ľúto, preto sa k maškrtnému medveďovi vrátil. Pomohol mu vstať. Podoprel ho a spolu pomaly došli do cieľa.
Čierny medveď, aj keď poctivo trénoval a jedol zdravo, závod nevyhral. Mal ale dobrý pocit, že nenechal kamaráta pri skale. To, že mu pomohol, pre neho bola tá najväčšia odmena. A maškrtný medveď? Bol veľmi rád, že sa čierny medveď pre neho vrátil a že len vďaka nemu došiel do cieľa. A tiež nikdy nezabudol na to, že pchať sa len a len sladkosťami nie je na úžitok.
