V hlbinách oceánu, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Vlnili sa vo vode rôznymi spôsobmi. V závislosti od toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale bolo tu aj veľa mušlí. Skrývali sa tu pred rybármi a potápačmi. Skrývali sa, pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.
Medzi červeným a modrým koralom bola jedna vzácna mušľa. Žila tam šťastne a chránila perlu, ktorú mala. Mušľa bola zatvorená a perla skrytá. Ak by si ho chcel niekto vziať, musel by byť schopný otvoriť schránku. Ale škrupina by to nedovolila. Keď sa o to niekto pokúsil násilím, zatvorila sa tak pevne, že s ňou nikto nepohol. Jedného dňa mušľa odpočívala medzi koralmi, keď sa v tej chvíli voda okolo nej úplne rozčerila a objavili sa okolo nej bubliny. Vedela, čo to znamená. Prichádzal potápač, ktorý chcel jej perlu. A mala pravdu. O chvíľu neskôr sa okolo nej objavila veľká postava, ktorá si ju prezerala. Bol to potápač, ktorý premýšľal, ako otvoriť schránku. Vzal ju do ruky a pokúsil sa na ňu zatlačiť. Nefungovalo to. Potom sa pokúsil škrupinu rozrezať nožom na polovicu. Ani jemu sa to nepodarilo. „Ak ma budeš otvárať, ja budem silnejšia. A neotvorím sa.“ Povedala mušľa. Po niekoľkých minútach to potápač vzdal. Odplával a mušľa si vydýchla, že vyhrala. Jedného rána sa však pri mušli objavil ďalší potápač. Správal sa inak. Pomaly plával okolo koralov a obdivoval, ako krásne vyzerajú. Keď videl, že je schránka zatvorená, opatrne ju zdvihol. Otočil ju inak a skúmal jej krásny tvar a farbu. Bol k nej taký opatrný a láskavý, že to mušľu úplne zaskočilo. Po chvíli ju vrátil späť medzi koraly. „Čože? Nechce ma rozrezať na polovicu alebo zlomiť?“ Uvažovala sama pre seba. Za odmenu sa mušľa sama otvorila. Ukázala mu svoju perlu a dovolila mu, aby si ju vzal. Potápač bol šťastný, že vidí, čo mu mušľa dala a spokojne odplával. Mušľa vedela, že časom sa perla opäť vytvorí. S radosťou však tomuto potápačovi odovzdala svoj klenot. Nebol na ňu hrubý a správal sa pekne. Preto sa k nemu aj ona správala milo. Vedela, že je to správne. Vôbec jej nebolo ľúto, že teraz nemá perlu. Tento potápač si to zaslúžil. Nikdy nezabudol, že ak sa bude k prírode správať milo, ona mu to vráti.
