O dievčatku, ktoré nechcelo Vianoce

V našom paneláku bývalo jedno dievčatko, volalo sa Elenka. S Elenkou som sa stretla pred jedným obchodom v polovici decembra. Pozerala sa do vyzdobeného výkladu a mračila sa. Keď som sa jej opýtala, prečo sa mračí, odpovedala mi, že ona Vianoce neoslavuje. Neoslavovať Vianoce? A to sa dá? To sa môže? Prečo?

Elenka mi vysvetlila, že na Vianoce má byť rodina pokope. Ak rodina pokope nie je, Vianoce to nie sú. Aj keď bude stromček, darčeky a aj zemiakový šalát. „A kto bude z tvojej rodiny na Vianoce chýbať?“ opýtala som sa, hoci som už odpoveď tušila, lebo Elenku som stretávala na ulici len s mamou. „Otec nebude doma,“ povedala, „je vojak. Teraz je veľmi, veľmi ďaleko a pomáha tam iným ľuďom, pretože v ich krajine je vojna. Kým sa nevráti, nechcem žiadne Vianoce.“ Potom sa pozdravila a odišla preč.

Rozprávka na čítanie - O dievčatku, ktoré nechcelo Vianoce
O dievčatku, ktoré nechcelo Vianoce

O mesiac, niekedy v januári, som sa s Elenkou stretla znova. Čakala na autobus. Spoznala ma a zakývala mi. Podišla som ku nej a opýtala som sa jej, ako sa má. Zaujímalo ma tiež, či predsa len tie Vianoce neoslavovala. „Oslavovala!“ vykríkla s radostným úsmevom. Oslavovala? Tak otec predsa len prišiel domov? „Nie, nie, bolo to takto, jaa vám to porozprávam.“ Keďže nám autobus ešte nešiel, prisadla som si k nej na lavičke a Elenka začala rozprávať: „Na Štedrý deň som nechcela vyliezť z postele. Darmo na mňa mama kričala, nepomáhala som jej ani s upratovaním, ani s ozdobovaním, ani s varením. Zaprisahala som sa totiž, že na vianočný stromček sa ani nepozriem a nebudem jesť ani žiadne vianočné dobroty. Chudera mama, musela všetko robiť sama. Ja som celý deň ležala v posteli. Potom prišiel čas večere, no ani vtedy som nevyliezla z postele. Až tu som začula hlas.

Hlas môjho otca. Išiel z kuchyne. Vystrelila som z postele a vrútila som sa do kuchyne. Samozrejme, že tam nebol. Na jeho mieste pri stole bol však položený nový notebook a v tom notebooku bola jeho tvár, ktorá sa na mňa usmievala.

Keď už nie naživo, tak aspoň takto sme boli na Vianoce spolu. Povedala som si teda, že toto sa ráta tiež a spokojná som začala oslavovať Vianoce. A k tomu, že som s ničím mame nepomohla, som sa otcovi nepriznala. A nebonzla ma ani mama.“

4/5 - (7 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *