Bolo nebolo. Za deviatimi riekami a deviatimi horami stálo jedno kráľovstvo. Býval v ňom múdry kráľ so svojou kráľovnou. Spolu mali dve dcéry. Obe princezné boli veľmi krásne a múdre. Obe mali dlhé vlasy, ktoré sa im nádherne vlnili. Vždy nosili krásne šaty. Na každého sa usmievali a boli veľmi priateľské a milé. Rady chodili na záhradu a spievali si a tancovali si medzi stromami a kvetmi. Veľmi krásne im to išlo. Keď tancovali, vyzeralo to, ako keby sa nedotýkali zeme. Všetko robili s radosťou a úplnou ľahkosťou.
O tom, ako veľmi sú krásne a múdre, sa dozvedeli všetci v okolí. Každý princ chcel princezné spoznať. Keď boli princezné už veľké, rozhodol sa kráľ usporiadať bál. Rozoslal pozvánky do najvzdialenejších okolitých kráľovstiev. Dokonca aj do dedín. Chcel, aby prišlo čo najviac nápadníkov pre jeho dcérky princezné. V kráľovstve to bola veľká sláva. Zdobili sa okná. Na dvere sa rozvesovali kvety. Na hradbách sa týčili vlajky. Pieklo sa veľa koláčov a varili sa najlepšie jedlá.
Keď nastal ten veľký deň, kedy sa mal konať bál, otvorili sa obrovské vráta a do kráľovstva začalo prichádzať veľa ľudí. Všetci sa veľmi tešili. Večer sa všetci zhromaždili v obrovskej sále. Bolo tam niekoľko stolov s jedlom, všetko krásne vyzdobené a kráľ s kráľovnou sedeli na svojom tróne. Potom sa kráľ postavil, zatlieskal a ukázal hudobníkom, že majú začať hrať uvítaciu pieseň. V tej chvíli, keď začali hrať, po veľkých točitých schodoch pomaly dole kráčala jedna z princezien. Mala nádherné šaty a vyzerala pôvabne. Usmievala sa a pomaly zišla dole. Všetci ju potleskom privítali. O chvíľu sa na schodoch ukázala jej sestra. Druhá princezná. Rovnako krásna ako tá prvá. Rovnako láskavá a pôvabná. Ale bola veľmi nervózna. Keď zostupovala po schodoch dole, zakopla sa a spadla až na zem. Tak veľmi sa hanbila. Rýchlo sa zodvihla a utiekla do najbližšej komnaty. Po chvíli niekto klopal. „Nechajte ma prosím byť,“ ozvala sa princezná. „Princezná, netráp sa. Viem, že sa hanbíš, ale to sa môže stať každému. Veď aj princezné sú len dievčatá, ktoré môžu spadnúť.“ Princezná bola zvedavá, komu ten milý hlas patrí. Pomaly otvorila dvere a uvidela mladého muža, ktorý sa na ňu pekne usmieval. Vzal ju za ruku a pretancovali spolu celý večer.
Neskôr si princezná tohto mladíka zamilovala. Nielen preto, že bol pekný, ale hlavne preto, že jej ukázal, že každému sa môže niekedy stať niečo, za čo sa hanbí. Dôležité ale je znova sa postaviť a nesmútiť z toho.
