O Marienke a jej babičke Raduške

Vysoko v horách stála krásna drevená chata. Nebolo ho takmer vidieť, pretože bola skrytá za najväčšími stromami. Žila tam stará mama Raduška. Ale nebola tam často sama. Jej vnučka Marienka za ňou chodila takmer stále. Milovala prázdniny u babičky, takže tam bola častejšie ako doma. V skutočnosti tam takmer žila. Marienka bola roztomilé dievčatko s kučeravými vlasmi. Bola odvážna a zvedavá a chcela všetko vedieť a všetko vyskúšať. Každý deň u babky Radušky zažívala dobrodružstvo.


Uprostred dreveného domčeka, v ktorom spolu žili, bola obrovská kuchyňa. Babička Raduška bola najlepšia kuchárka. Vymýšľala nové recepty a používala všetky koreniny a bylinky, ktoré našla v lese. Marienka vždy sledovala svoju babičku a pomáhala jej všetko krájať, miešať a ochucovať. Chcela byť ako ona.
Jedného dňa, keď spolu sedeli v hojdacom kresle a čítali recepty, niekto hlasno zaklopal na ich domček. Marienka vyskočila zo stoličky a bežala otvoriť dvere. Pred dverami stála veverička, mávala labkami, poskakovala a niečo naliehavo štebotala. Marienka nechápala, čo veverička chce. Ale babička Radúška presne vedela, čo má robiť. „Rýchlo zbehni do pivnice. Na polici vpravo hore je škatuľa. V krabici je nádoba s nápisom neotvárať. Prines ju čo najrýchlejšie. Nesmieme strácať čas.“ Marienka nečakala a rýchlo poslúchla svoju babičku. Tá medzitým založila oheň a dala variť vodu do hrnca. Pomaly pridávala bylinky. Potom vzala záhadnú fľaštičku a pomaly nakvapkala sedem kvapiek do vriacej vody. V tej chvíli sa z hrnca vyparila ružová para. Silná sladká vôňa sa šírila celou miestnosťou. Marienka sa čudovala a stále nič nechápala, stará mama Raduška sa sústredila na to, aby bolo všetko dobre uvarené, a veverička netrpezlivo čakala. Nakoniec stará mama naliala uvarený elixír do fľaše. Podala ju veveričke a povedala: „Okamžite nech ju vypije a potom nech nič neje. Uvidíš, že sa bude cítiť lepšie.“ Veverička vzala fľašu a utekala, čo jej labky stačili. Marienka sa spýtavo pozrela na babičku a čakala, že jej vysvetlí, čo sa práve stalo. Babka Raduška vysvetlila, že veverička má chorú dcérku. Tak je chorá , že môže aj zomrieť. Jediné, čo jej môže pomôcť, je elixír, ktorý pozná len ona. Vymyslela ho z byliniek a liečivých rastlín, ktoré našla v lese. „Takže ty si čarovná babička?“ opýtala sa Marienka. Stará mama sa usmiala, pohladila vnučku po vlasoch a povedala: „Nie, Marienka, nie som. Len viem, ako využiť to, čo mi príroda a les dávajú, a uvariť z toho niečo užitočné. A rada s tým niekomu pomôžem.“ Marienka objala svoju babičku. „Aj tak budeš pre mňa vždy čarovná babička a tá najlepšia. Som rád, že ťa mám. A ja sa budem snažiť naučiť sa od teba všetko.“
Babička Radúška nebola čarovná a ani Marienka. Obe však vedeli, že medzi nimi existuje magické puto, ktoré nikdy nezmizne.

4.5/5 - (16 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.