Splnené želanie

Bola raz jedna malá dedinka. Bolo v nej len niekoľko domov. Mali k sebe blízko, takže každý poznal každého v tej dedine. Všetci boli dobrí susedia a priatelia, ale dve deti boli najlepšími priateľmi.

Holly bola dobrá, ale aj divoká. Vždy niečo chystala a ničoho sa nebála. Keďže mala krásne čierne vlasy, všetci ju volali Maková bábika, alebo skôr Maki. Jej najlepší priateľ bol najkrajší chlapec v dedine. Bol milý a vždy Maki so všetkým pomohol. Nosil okuliare a vyzeral veľmi elegantne. A pretože bol vysoký a Maki vedľa neho vyzerala drobná, volali ho Macek, alebo skôr Maci. Maki a Maci tvorili nerozlučnú dvojicu. Mali sa veľmi radi a povedali si, že aj keď vyrastú, budú spolu.

Ale ako to už býva, časom tieto dve deti vyrástli  dospeli a každé bolo niekde inde. Maki stále myslela na Maciho. Nemohla zabudnúť na jeho úsmev a na to, ako jej so všetkým pomáhal. Bol to skutočný priateľ.

Vydala sa na prechádzku do lesa, ktorý rástol okolo dediny. V diaľke za stromami počula volanie o pomoc. Rýchlo, skôr než stihla čokoľvek vymyslieť, čo Maki robila často, sa rozbehla za hlasom volajúceho.

Preskočila kríky a takmer pristála v močiari. Len tak, tak sa pred ňou zastavila. V močiari uvidela zablatenú pani, ktorá sa nemohla dostať von. Maki nelenila, zlomila konár a pritiahla si ju čo najbližšie. „Držte sa pevne, vytiahnem vás!“ Maki vynaložila všetku svoju silu a pomohla jej von. Pani jej veľmi pekne poďakovala za záchranu. Potom sa stalo niečo neuveriteľné.

Listy sa zdvihli a pokryli jej celé telo. Keď všetky listy sadli na zem, zo špinavej a zablatenej dámy sa stala krásna víla. „Drahá Maki, veľmi ti ďakujem za pomoc. Som lesná víla a žijem tu. Starám sa o všetkých ľudí v dedine. Poznám ťa odmalička. Si láskavá a nezištná. A pretože si mi zachránila život a ani si pri tom nezaváhala, rada ti splním želanie.“

Maki neveriacky hľadela a potom sa priznala: „Mám jedno veľké želanie, ale neviem, či ho dokážeš splniť.“ Smutne sa pozrela na zem. Víla presne vedela, čo by Maki potešilo. Len sa usmiala, objala ju a zašepkala jej do ucha: „Viem, čo najviac chceš, poznám ťa, moja drahá Maki.“ Potom víla zmizla.

Maki tam chvíľu stála a premýšľala, ale nevedela, čo ju čaká. Zrazu za sebou počula kroky. Otočila sa a neverila vlastným očiam. Maci sa k nej veselo približoval. Pribehla k nemu a objala ho tak vrúcne, ako len mohla. Bola šťastná. Maki dodnes nevie, ako to víla urobila, ale šťastná  pobozkala Maciho. Splnila jej najväčšie želanie.

Bolo by pekné poznať vílu, ktorá by sa postarala o to, aby sme mohli byť s tým, koho najviac milujeme. Ale kto vie. Skúste veriť v mágiu a možno sa vám vaše želanie splní.

4.8/5 - (10 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.