V jednej chalúpke v lese žil medvedík Erik, ktorý ľúbil nie len medík, ale jeho najväčší koníček bolo chodenie na ryby. Bola to jeho veľká záľuba. Každú sobotu si preto pripravil svoj kýblik a udicu a vybral sa na rybky k priezračnému jazierku v strede jeho lesa. Síce rybky čo chytil, hneď vypustil naspäť, ale bavilo ho či sa nejaká chytí. Medvedík bol síce veľký a veľa zvieratiek sa ho bálo, ale bol to veľký dobráčisko s čistým srdiečkom.
Ako si tak hnedý medvedík Erik vykračoval hustým lesom smerom k jazierku, pretože bola sobota, stretol po ceste malú ryšavú veveričku. Veverička sa práve v lístí hrala so šiškami. ,,Kamže kam ?“ spýtala sa Erika malá veverička. ,,Idem na ryby k jazierku, , pridáš sa?“ spýtal sa jej medvedík nesmelo, nechcel aby sa ho veverička bála. Erik bol veľký medveď a v lese moc kamarátov veru nemal. Toto bolo po prvýkrát čo sa mu niekto prihovoril a on sa z toho veľmi tešil. Veverička veselo vyskočila spomedzi lístia a pridala sa k medvedíkovi na cestu k jazierku. Medvedík Erik a veverička, ktorá sa mu predstavila ako Ryška, si veselo vykračovali lesom k jazierku a celú cestu sa rozprávali. Erik bol veľmi šťastný. Porozprával Ryške ako rád chodí na ryby a ako rád pečie medové koláčiky vo svojej chalúpke. Avšak bol smutný, že sa s nimi nemá s kým podeliť. Veverička mu preto sľúbila, že hneď po rybách ich môžu spolu napiecť.
Erik si pripravil svoju rybársku udicu a spolu s veveričkou sa snažili chytiť nejaké rybičky. Slniečko na oblohe sa na nich milo usmievalo a sledovalo či sa im podarí niečo chytiť. A veru aj podarilo! Chytili dve, tri ba aj štyri rybky a pekne ich vložili do vedierka. Keď už chytili dosť rybičiek, rozhodli sa, že sa poberú domov piecť medový koláčik. Mali vedierko plné rybičiek, ktoré medvedík hneď pustil späť do vody. Keď v tom chytil poslednú rybku. A nebola to hocijaká rybka, bola to zlatá rybka!
,,Ja som zlatá rybka. Keď ma pustíš, ako tie ostatné rybičky, a budeš stále taký dobrý medvedík ako si, splním ti jedno prianie,“ povedala mu zlatá rybka. Veverička sa snažila medvedíkovi poradiť, ale žiadne prianie nebolo dosť dobré.
Medvedík sa preto silno zamyslel nad svojím želaním, keď ho to v tom napadlo! ,,Mám to!“ povedal veselo. ,,Prial by som si, aby sa ma zvieratká v lese nebáli, aby boli moji priatelia,“ povedal jej Erik. ,,Tvoje želanie sa ti splní.“ povedala mu rybka. Medvedík ju preto pustil späť do jazierka a spolu s Ryškou sa vybrali do chalúpky upiecť medové koláčiky, tak ako sa dohodli.
A splnilo sa medvedíkovi Erikovi jeho prianie? Ako sa podarili Ryške a Erikovi medové koláčiky? To sa milé detičky, dozviete v ďalšej rozprávke.
