Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a ten mal peknú dcéru, ktorú chcel vydať za nejakého bohatého a múdreho princa. No zároveň mal kráľ ešte jeden problém, bol plešatý! Na hlave nemal ani jeden vlas. A to ho veľmi trápilo. Všetci sa mu smiali, pretože sa mu koruna neustále zošmykovala z hlavy. Preto sa rozhodol, že princeznú vydá len za toho, kto mu prinesie taký liek, po ktorom by mu začali rásť vlasy.
Tento oznam sa veľmi rýchlo rozšíril po krajine. Zbehlo sa veľa princov, ktorí nosili kráľovi rôzne lieky a vodičky. Kráľ skúšal a skúšal, no nič mu nepomáhalo. Vlasy nerástli a princezná bola nešťastná! Už sa chcela vydávať. Kráľ však neustúpil. Stále čakal na niekoho, kto by ho zbavil tohto problému. Jedného dňa prišiel do kráľovstva mládenec. Hneď na prvý pohľad bolo vidieť, že to nie je žiadny princ. Šaty mal špinavé a otrhané, zrejme dlho cestoval. Kráľ ho chcel najskôr vyhodiť, no mládenec sa nedal: „Nevraveli ste, že ženíchom vašej dcéry má byť princ, vraveli ste, že ju vydáte za toho, kto vám vyrieši problém s vlasmi.“ Kráľ sa na neho so záujmom pozrel: „Máš nejakú novú vodičku? Mastičku? Liek?“
Mládenec pokrútil hlavou. „Mám niečo lepšie. Za minútu už budete mať vlasy.“ Všetci s údivom počúvali a neverili. Kráľ zobral mládenca do vedľajšej miestnosti a všetci ostatní netrpezlivo čakali vonku. O malú chvíľu vyšiel kráľ a mal vlasy až po pás. Mal parochňu! Kráľ bol spokojný a princezná mala ženícha. Nebol síce bohatý, ale múdry, a to je niekedy možno ešte dôležitejšie.
