Na farme v odľahlom kúte malého kráľovstva žilo krásne dievča. Mala roztrhané šaty a špinavé líca, ale ani to nezakrývalo jej pôvab. Bola tiež veľmi milá a skromná. Na farme vykonávala najťažšie práce a len zriedka mala chvíľu pre seba. Nikto ju nevolal inak ako Popoluška.
Na farme s ňou žila jej nevlastná matka a dve nevlastné sestry. Všetky tri však boli na Popolušku veľmi zlé a musela od nich znášať rôzne urážky.
Jedného dňa sa rozšírila správa, že na zámku sa bude konať veľká oslava. Kráľovský ples, na ktorom si mal krásny mladý princ vybrať nevestu. Popoluškine sestry sa okamžite začali pripravovať, dali si ušiť drahé šaty a nakúpili šperky. Popoluška nemala žiadne šaty a ani peniaze na ich kúpu. A okrem toho jej macocha povedala, že aj tak musí zostať doma a pracovať. V deň plesu sa sestry obliekali a zdobili, zatiaľ čo Popoluška zametala izby, a bolo jej veľmi ľúto, že nemôže ísť s nimi. Keď sestry a macocha odišli na ples sa nešťastná Popoluška rozplakala.
V tej chvíli sa však pred ňou zjavila jej kmotrička víla. Utešila Popolušku, pohladila ju a potom pôvabne mávla čarovným prútikom. Z tekvice rastúcej v záhrade neďaleko domu sa vylúpol koč a z dvojice myší sa stali statné biele kone zapriahnuté do koča. Kmotrička víla potom mávla prútikom druhý krát a Popoluška sa premenila na princeznú v krásnych šatách, jej domáce topánky sa zázračne premenili na trblietavé črievice zdobené drahokamami. Potom jej už len kmotrička víla povedala, že kúzlo skončí úderom polnoci.
A tak aj Popoluška mohla ísť na ples. Keď vstúpila do zámku, jej krása všetkým vyrazila dych. Dokonca ani jej sestry ju v čistých a honosných šatách nespoznali. Dokonca aj princovi sa okamžite zapáčila a požiadal ju o tanec. Počas tanca zistil, že Popoluška je nielen krásna, ale aj veľmi milé a múdre dievča. A v tej chvíli sa do nej zamiloval. Vzal ju ku svojim kráľovským rodičom a povedal im, že sa s ňou chce oženiť.
Vtedy si však Popoluška všimla, že sa blíži polnoc, spomenula si na slová svojej kmotričky a narýchlo vybehla zo sály. Princ bežal za ňou, ale nemohol ju dobehnúť. Na zámockých schodoch sa Popoluška pošmykla a stratila črievicu, ale musela bežať ďalej. Keď princ vybehol zo zámku, po Popoluške nebolo ani stopy. Na schodoch však uvidel stratenú črievicu.
Črievica bola veľmi malá a princa hneď napadlo, že práve podľa nej by mohol krásne dievča nájsť. Tá, ktorej črievička sadne bude jeho žena. Na druhý deň ráno sa princ so svojimi sluhami vydal do všetkých kútov kráľovstva, aby našiel dievča, ktoré by črievičku obulo. Celý deň nemali šťastie a až k večeru dorazili na farmu, kde Popoluška žila so svojou macochou a sestrami. Sestry sa snažili za každú cenu vklĺznuť do črievice, ale nebolo to možné. Bola naozaj príliš malá.
Zostala len Popoluška. Tá však do črievice vkĺzla hladko, pretože bola jej! Sestry takmer pukli od zlosti, ale šťastný princ vzal Popolušku do svojho zámku a čoskoro sa konala veľká a slávna svadba. Dlhé roky sa na ňu spomínalo v celom kráľovstve. Princ a Popoluška žili spolu šťastne, mali veľa detí a na zámku bolo stále plno smiechu a radosti.
