Poznáte tie rozprávky o tom ako sa Janko vydal do sveta a zachránil princeznú? Aj takéto rozprávky čítala svojim vnukom stará mama Beňková. Všetkým sa tieto rozprávky páčili, len Aničke nie. „Čo je dušička, čo sa ti nepáči?“ pýtala sa starká. „ A prečo by to nemohlo byť naopak ha? Prečo by sa do sveta nemohlo vydať dievča, ktoré by zachránilo princa!“
Čítať ďalej →Ľudové rozprávky
O jaskyni strachu a odvážnom Jakubovi
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat. Všetci v kráľovstve o ňom hovorili a chýr o ňom sa dostal až ku kráľovi. Ten si ho dal zavolať. Zmätený Jakub sa ani vtedy nebál, no bol zvedavý, čo od neho, chudobného pastiera koní môže chcieť sám veľký kráľ.
Čítať ďalej →O rastlinke, ktorá zacelila všetky rany
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mladý kráľ, ktorého volali Slavomír. Bol to múdry a spravodlivý kráľ, no bol smutný, nenašiel totiž žiadnu princeznú, s ktorou by sa chcel oženiť. Okrem toho mal aj iné starosti. Susedný kráľ mu vyhlásil vojnu. Slavomír teda nasadol na koňa a so svojim vojskom tiahol proti nepriateľovi. Bojoval smelo a udatne a jeho vojsko zvíťazilo. Slavomíra však v poslednej bitke ťažko zranili. Vojaci nevedeli čo majú robiť. Do zámku to bolo ďaleko, nuž zašli do najbližšej dediny, k najbližšiemu domu a poprosili o pomoc.
Čítať ďalej →O honelníkovi, ktorému zmizli všetky ovečky
Viete milé deti, kto je to honelník? Honelník je bačov pomocník , ktorý na salaši pasie ovečky. Aj na liptovskom salaši bol bača. Ten však už bol starý a nevládal, preto si našiel pomocníka – mladého, no lenivého honelníka Mateja. Matej sa veľmi tešil na to, ako bude pracovať na salaši. „ Celé dni si len tak budem ležať v tráve a oddychovať! To bude život! Len slnko a pohoda.“ Ľudia sa mu smiali, vraj sa mu stratia všetky ovce a pojedia ich vlci, na Matej sa nedal. Vraj ovce budú spať tiež a bude pokoj.
Čítať ďalej →O námesačnej Aničke
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Anička. Aničke umrel otecko i mamička a nemala už žiadnych iných príbuzných. Nemala ani kde bývať, preto sa rozhodla že pôjde na zámok a nájde si tam robotu. Šťastie jej veru prialo, pretože ju zamestnali v kráľovskej kuchyni. Od rána do večera pomáhala kuchárom pri varení. Celú tvár mala zaprášenú od múky a krásne zlatisté vlasy mala schované po šatkou. Až večer, keď pripravili večeru mohla si ľahnúť do svojej malej komôrky, poumývať si tvár a prečesať vlasy. A hneď ako si ľahla do postele aj zaspala. Lenže….
Čítať ďalej →Zlatá priadka
Ďaleko, až voľakde za červeným morom, býval kedysi mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. A ako povedal, tak aj urobil. Vybral sa on do sveta, no nedarilo sa mu najlepšie. Lebo takú, akú chcel, nemohol nájsť.
Čítať ďalej →Popolvár
Jeden otec mal troch synov, už dosť vyrastených. Dvaja starší sa dosť fintili, iba ten najmladší, zaváľaný, ufúľaný, ten sa len v peci váľal. Preto ho ani inak nenazvali, len Popolvár-Hnusná tvár.
Čítať ďalej →O perníkovej chalúpke
Lístie už žĺtlo a blížila sa zima. Bolo na čase nachystať drevo, a tak sa Janíčko a Marienka vydali s ockom do lesa. Drevorubačova rodina bola chudobná, no deti im robili vždy radosť.
Čítať ďalej →Trojruža
Istý bohatý kupec sa vybral po tovar do ďalekých, preďalekých krajín. „Deti moje drahé, čo vám stade doniesť?“hovoril otec svojim trom dcéram, keď už bol pripravený na cestu. Dve staršie dcéry hneď vedeli, čo si vybrať. Jedná chcela drahé šaty, druhá zlaté prstene, ale také, akým páru niet. Iba ta najmladšia, vždy tichá, aj teraz mlčala. „A tebe čo? Veď už aj ty povedz!“opakoval otec. ,,Ach, otecko môj drahý, ja už len tomu budem najvďačnejšia, keď sa mi spoza mora vrátite živý a zdravý.“ riekla dcéra, no otec sa s ňou nechcel ani rozlúčiť, ak nepovie, čo by jej mal priniesť.
Čítať ďalej →O troch prasiatkach
Boli raz tri malé prasiatka, ktoré sa rozhodli, že si postavia domčeky. Prvé najstaršie, a veľmi šikovné sa rozhodlo si postaviť domček z tehál. Druhé, menej pracovité dalo prednosť drevo. A posledné najmladšie, najnetrpezlivejšie si povedalo, že stačí aj slama.
Čítať ďalej →