Poklad na konci dúhy

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný a pracovitý chlapec. Volal sa Jurko. Žil na gazdovstve spolu s so svojou matkou a siedmimi súrodencami. Jedného večera sa vracal z poľa. Nemal veľmi dobrú náladu. Trápil sa nad tým ako sa postará o rodinu. Otec mu zomrel už dávno a on ako najstarší, mal na starosti celé gazdovstvo. Zlatiek bolo málo a hladných krkov doma veľa.

Čítať ďalej →

Kam nechodí slnko, tam chodí lekár

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu, za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „ Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.

Čítať ďalej →

Jorinda a Joringel

Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.

Čítať ďalej →

O múdrej sedliakovej dcére

Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.

Čítať ďalej →