Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa pre to ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →Ľudové rozprávky
Jankov starý kôň a zachránená princezná
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu – Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →O cigánkinej veštbe
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorému sa malo narodiť dieťa. Kráľ bol veľmi zvedavý a chcel vedieť, aký osud jeho dieťa postretne. Vybral sa teda do cigánskeho tábora a dal si zavolať cigánku, ktorá veštila z ruky.
Čítať ďalej →Kam nechodí slnko, tam chodí lekár
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu, za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „ Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Čítať ďalej →Jorinda a Joringel
Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Čítať ďalej →O múdrej sedliakovej dcére
Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →O princovi Slávikovi
Kde bolo, tam bolo, boli raz dvaja bratia – princovia Slavomír a Vladimír. Zatiaľ čo Slavomír bol dobrý, pekný a múdry, Vladimír bol zlý a pyšný. Veľmi závidel svojmu bratovi, že ho mal kráľ – otec radšej a aj to, že Slavomír vedel pekne spievať.
Čítať ďalej →Tri misky mlieka
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi dobré, milé a láskavé dievča. Bola to Magdalénka. Magdalénka však mala v živte veľa smoly. Rodičia jej umreli veľmi dávno, domček jej zhorel a tak sa musela sama pretĺkať životom. Nastúpila do služby k jednému zlému a pyšnému gazdovi, ktorý ju nútil tvrdo pracovať a nebol k nej vôbec dobrý. Magdalénka žila skromne a vôbec nečakala, že by sa jej život mohol zmeniť k lepšiemu. Nikdy by nepovedala, že jej ho zmení mačka a tri misky mlieka, ktoré jej donesie. Bolo to takto.
Čítať ďalej →O tom, ako Miško staval kostol
Miško bol švárny mládenec. Bol pekný a múdry, šikovný, silný a odvážny. Zaľúbil sa do Katky. Katka však bola richtárova dcéra a richtár bol zlý a pyšný muž. Nechcel dovoliť, aby sa Katka vydala za Miška, pretože Miško nebol bohatý. Miško bol obyčajným chovateľom koní. Richtár však nechcel, aby ostatní ľudia vedeli, aký je pyšný, že myslí iba na majetky a že nedovolí dvom mladým ľuďom ľúbiť sa. Preto dal Miškovi podmienku. Katku si musí zaslúžiť. Musí v dedine postaviť nový kostol.
Čítať ďalej →Zrkadlo pravdy
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi vzácne zrkadlo. Nebolo to len také obyčajné zrkadlo, ktoré ukazovalo, či si strapatý alebo máš pokrčené šaty či na líci špinku. Toto zrkadlo ukazovalo to, aký je človek v skutočnosti.
Čítať ďalej →