„ Babi, povedz nám rozprávku,“ poprosila Julka svoju babku v jeden chladný novembrový večer. Vonku sa nedalo nič, a tak sa Julka so svojimi kamarátmi z ulice nahrnula do babkinho domčeka. Babka navarila teplý čaj a vysypala pred hladné detiská sladké pirôžky.
Čítať ďalej →Ľudové rozprávky
Poklad na konci dúhy
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný a pracovitý chlapec. Volal sa Jurko. Žil na gazdovstve spolu s so svojou matkou a siedmimi súrodencami. Jedného večera sa vracal z poľa. Nemal veľmi dobrú náladu. Trápil sa nad tým ako sa postará o rodinu. Otec mu zomrel už dávno a on ako najstarší, mal na starosti celé gazdovstvo. Zlatiek bolo málo a hladných krkov doma veľa.
Čítať ďalej →Jazero zo sĺz
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Malvína. Malvína bola ale veľmi smutná. Bola totiž veľmi zaľúbená do princa Jonatána z vedľajšieho kráľovstva.
Čítať ďalej →Lov na bieleho jeleňa
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec, ktorého volali Janko. Ten už nemal otca a býval len s mamou, ktorá bola navyše veľmi chorá. Janko však nemal peniaze na to, aby k nej zavolal doktora, ktorý by ju vyliečil. Rozhodol sa pre to ísť na hrad a prosiť kráľa o pomoc.
Čítať ďalej →Jankov starý kôň a zachránená princezná
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu – Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Čítať ďalej →O cigánkinej veštbe
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorému sa malo narodiť dieťa. Kráľ bol veľmi zvedavý a chcel vedieť, aký osud jeho dieťa postretne. Vybral sa teda do cigánskeho tábora a dal si zavolať cigánku, ktorá veštila z ruky.
Čítať ďalej →Kam nechodí slnko, tam chodí lekár
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok. Inak trávila deň vo vnútri hradu, za zastretými záclonami, aby dnu neprenikol ani jeden slnečný lúč. „ Opálení sú len roľníci, ktorí pracujú na poliach. Ich tvár je hnedá, ba až čierna a takú ja tvár nikdy nemôžem mať.“ A veru kráľovnina tvár bola bledá, ba až priesvitná a jej zdravie sa čoraz viac zhoršovalo. Bola slabá a nechutilo jej jesť, neskôr sa už vôbec nevládala ani postaviť z postele.
Čítať ďalej →Jorinda a Joringel
Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Čítať ďalej →O múdrej sedliakovej dcére
Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →O princovi Slávikovi
Kde bolo, tam bolo, boli raz dvaja bratia – princovia Slavomír a Vladimír. Zatiaľ čo Slavomír bol dobrý, pekný a múdry, Vladimír bol zlý a pyšný. Veľmi závidel svojmu bratovi, že ho mal kráľ – otec radšej a aj to, že Slavomír vedel pekne spievať.
Čítať ďalej →