Rozprávky

Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký.  Jeho obrovský kmeň by neobjalo ani desať dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že zo zeme nebolo vidieť na jej koniec. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko škriatkov.

Ďaleko za našou dedinou bolo malé letisko. Boli tam dve lietadlá. Jedno bolo modré a druhé zelené. Každý, kto ich poznal, ich vždy volal Modráčik a Zelenáčik. Boli to menšie lietadlá. Cez deň s nimi mohli ľudia lietať, ak chceli vyhliadkový let. Nastúpili do nich a lietadlá ich niesli od dediny k dedine, od mesta k mestu, skrátka po celej oblohe. Bolo to krásne. V noci však lietadielka žili iným životom.

Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal už veľmi dávno. Vtedy žilo na Zemi ešte niekoľko drakov. Nebolo ich už veľa, ale niekoľko ich tu ešte bolo. Žili pokojne na zemi a snažili sa, aby ich nikto nevidel. Ľudia väčšinou ani nevedeli, že existujú. Ľuďom sa neukazovali. Len občas ich niekto nečakane na chvíľku zahliadol. Niektoré žili v lesoch. Iné žili v moriach alebo jazerách. Jeden z drakov sa zdržiaval v blízkosti vysokých útesov. V zákutiach jednej veľkej jaskyne mal svoj domov.

V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.

Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil v ňom múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu s nimi tam žila aj ich dcéra. Roztomilá princezná menom Alžbeta. Ale nebola to obyčajná princezná. Bola iná.

V hlbokom oceáne, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Rôzne sa vlnili vo vode. podľa toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale aj množstva mušlí. Schovávali sa v nich pred rôznymi rybármi a potápačmi. Skrývali sa tam pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.

Na odľahlom mieste za hlbokým lesom stála farma. Okolo nej sa rozprestierali veľké polia. Pestovali sa na nich zemiaky a kukurica. Na tejto farme žilo niekoľko zvierat. V stodole boli ovce, pri búde strážil veľký pes, v stajniach boli kone a po dvore pobehovali sliepky a kačice. O všetky sa staral starý a múdry farmár. Bol to už starý otec, ale stále zvládal veľa práce. Každé prázdniny ho navštevoval vnuk Palko. Pomáhal starému otcovi starať sa o zvieratá a celú farmu. Na farme zažil veľa dobrodružstiev. Jedno však bolo zo všetkých najvzrušujúcejšie.

V rozprávkovej ríši, celkom ďaleko od nás ľudí, existuje jedna zvláštna krajina. Je to miesto plné záhad a tajomstiev. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie aký a nikto nevie kde. Je dobre ukrytý a cesta k nemu nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ho pokúšalo nájsť. Vrátili sa však s prázdnymi rukami.