Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybník. Nebol to však len taký obyčajný rybník. Bol to rybník zázračný, pretože v ňom bývali vodníci. Celá rodina. Tatko, mama a štyri malé vodníčatá. Nikto o nich ale nevedel, pretože cez deň spali a vychádzali až v noci, keď bol na oblohe mesiac a hviezdy. Teda až na najmladšieho vodníčka.
Čítať ďalej →
Bol raz jeden pohľadný mládenec, ktorý žil v hlbokej hore so svojou mamou, ktorá bola čarodejka. Neďaleko v chate žila zase dievčina, prekrásna, tvár mala bielu ako sneh a pery červené ako ruža. Nebola však z nejakej bohatej rodiny, ale zato srdce mala ako zo zlata. Každé ráno chodievala k studni po vodu, kde sa stretla s Tomášom, ktorý jej vždy s ťažkými vedrami pomohol i ju vždy rozosmial, keď mala ťažký deň. Obaja si boli každým dňom istý, že ich srdce bije jeden pre druhého. Avšak jedného dňa Katka vyčkávala Tomáša pri studni, ako každé ráno, no Tomáš nikde.
Čítať ďalej →
Elenka mala svoju obľúbenú hračku, bol to plyšový medvedík, mala ho už veľmi dávno a bolo to na ňom aj vidieť. Kožušinku mal celú zašpinenú, jedno uško natrhnuté, očko mu držalo len na jednej nitke. Ale aj napriek tomu ho mala Elenka so všetkých svojich hračiek najradšej, až dovtedy, pokiaľ k nim neprišla na prázdniny sesternica Edita.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Edmund. Tento chlapec bol synom čarodejníka, a preto bol aj veľmi rozmaznaný. Všetko čo chcel, to musel mať. A keď nemal, tak začal kričať tak veľmi, že by ste si mysleli, že ho chcú zdrať z kože.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý sa volal Jonatán. Ten kráľ veľmi rád cestoval po svete a nosil odtiaľ všelijaké čudesné veci.
Čítať ďalej →Jeden otec mal troch synov. Najstarší bol tolár, stredný kováč a najmladší nemal žiadne remeslo. Otec ich poslal všetkých troch do sveta, aby si hľadali živobytie.
Čítať ďalej →Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →Istý bohatý kupec sa vybral po tovar do ďalekých, preďalekých krajín. „Deti moje drahé, čo vám stade doniesť?“hovoril otec svojim trom dcéram, keď už bol pripravený na cestu. Dve staršie dcéry hneď vedeli, čo si vybrať. Jedná chcela drahé šaty, druhá zlaté prstene, ale také, akým páru niet. Iba ta najmladšia, vždy tichá, aj teraz mlčala. „A tebe čo? Veď už aj ty povedz!“opakoval otec. ,,Ach, otecko môj drahý, ja už len tomu budem najvďačnejšia, keď sa mi spoza mora vrátite živý a zdravý.“ riekla dcéra, no otec sa s ňou nechcel ani rozlúčiť, ak nepovie, čo by jej mal priniesť.
Čítať ďalej →Bol raz jeden veľmi chudobný kováč. Voľakedy sa aj dobre mal, no remeslo sa mu zaseklo. Prišli zlé časy, žena a drobné deti len jesť pýtali.Vyšiel kováč celkom na mizinu, na celom bydle mal už iba sedem grajciarov. Oželel sa kováč a poď! Za tie posledné grajciare si kúpil povraz, že sa voľakde v lese obesí.
Čítať ďalej →
Všetky deti čakajú na piateho decembra. V noci z piateho na šiesteho totiž chodí Mikuláš a necháva všetkým dobrým deťom v topánkach sladkosti a ovocie. Súrodenci Zuzka a Daniel tiež netrpezlivo čakali na ráno, aby si v čižmičke našli sladké dobroty.
Čítať ďalej →