Škola sa začala a deti si museli zvyknúť na to, že už nie sú prázdniny a že nielenže treba chodiť skoro spávať, ale je treba aj skoro ráno vstať. A práve s týmto mala veľký problém Lucka z 3.C. Nech robila, čo robila, ráno vždy zaspala. Ona a aj jej staršia sestra Nina, ktorá už chodila do 9.A.
Mama síce ráno odišla do roboty, no obe dievčatá nie a nie vstať, až zrazu zistili, že je pol ôsmej a ony nestíhajú. A tak utekali rýchlo do školy, hladné, strapaté, s jednou ponožkou takou a s druhou takou. Lucka vždy vrazila do dverí tesne po zvonení, keď už ostatní žiaci usilovne pracovali alebo písali písomku.
Pani učiteľka bola nahnevaná. Mama bola nahnevaná. No dievčatá nie a nie vstať načas. Ráno síce vstali, no hneď ako mama odišla, zase si ľahli do postele. Veď len na päť minút a potom budú vstávať! Nezaspia, určite! Ani len oči nezatvoria! No oči zatvorili a zaspali.
Mama bola veru na ne nahnevaná a tak sa rozhodla, že dievčatá budú z domu odchádzať ráno s ňou. Museli teda o hodinu skoršie vstávať a už o siedmej sedeli v škole a čakali na vyučovanie. Nikoho nikde! Iba pani upratovačka a pán školník!
Ten sa im veru aj smial: „Keď chodíte tak skoro ráno, pokojne môžete otvárať školu vy. A ja si budem doma ešte spať!“ Postupne si dievčatá na ranné vstávanie zvykli.
Vstali dokonca ešte skôr ako mama a pripravili jej raňajky. A keď vstali, nešli už zase spať, takže nezaspali a mohli chodiť do školy ako ostatné deti. Pekne na ôsmu.
