O snehuliakovi

Tak sme sa dočkali a prišlo to ráno, kedy nemusíme ísť do školy. Žiadne domáce úlohy a čas trávený prípravami na Vianoce. Pečenie, upratovanie a ozdobovanie nášho domu je povinnosťou každej domácnosti. Avšak. Jednu vec robíme najradšej. Stavanie snehuliaka. Ráno otvoríme svoje očká, dáme si rýchle raňajky a hybaj von do snehu. 

O snehuliakovi, ktorého postavili deti pred Vianocami.
O snehuliakovi. Zdroj obrázku: depositphotos.com

Celý rok čakáme len na to, kedy sa zelená trávička schová pod hodvábne vrstvy bielej periny a my si budeme môcť konečne postaviť snehuliaka. 

Pekne si s ďalšou sestrou a bratom rozdelíme úlohy, kto pripraví akú časť. Najskôr najväčšia guľa. Tam musia byť vždy aspoň dvaja, aby ju vládali kotúľať. 

Menšia, to je brušisko, ktoré za pomoci tatina položíme rovno do stredu.

No a nakoniec ostane hlava, ktorá ide na samý vrch. 

Mamička prinesie z kuchyne dlhú mrkvu. Zapichneme ju do najmenšej gule a tam pekne poslúži ako nos. 

Starý deravý hrniec tiež nesmie chýbať ako čiapka, ktorou si náš budúci kamarát zakryje uši pred silným mrazom

Dedko prinesie uhlie, aby si snehuliak mohol zapnúť svoj snehový kabát, aby ho neofúkol vietor.

Stará mama ušila krásny farebný šál, aby nám snehuliak neprechladol. Tenké konáriky, ktoré sme natrhali v našej záhrade, sme pripevnili do strednej gule, aby nám poslúžili ako snehuliakove ruky. 

Ako si ho tak obzerám, tento rok sa nám veru vydaril. A zdá sa mi, že je aj o niečo väčší ako vlani. Lenže prišlo pekné počasie a hneď na druhý deň nám snehuliak z dvora zmizol. Ostala po ňom len mrkva, hrniec, uhlie a šál. Veľmi som bola z toho smutná, pretože som sa s ním nestačila ani rozlúčiť. 

Tento rok mi ocko sľúbil, že keď budem poslúchať, snehuliak bude šťastný a ostane dlhšie. 

Celý rok som sa snažila byť dobrá. Upratovala som si po sebe hračky, do škôlky si chystala svoje úlohy, pomáhala mamičke v kuchyni. Večer som si sama aj zúbky umývala. A tak to bolo aj dnes. Po večeri som si umyla zúbky a mama mi prečítala vianočnú rozprávku na dobrú noc. Zatvorila som oči a snívala o šantiacich snehových škriatkoch, ktorí z neba prášili periny, z ktorých na zem padal mäkučký sneh.

Ráno som sa zobudila ako prvá. Hneď som sa postavila a utekala som k oknu. Zvýskla som od radosti. Snehuliak tam stál v celej paráde. 

4.7/5 - (19 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *