Sovy to v zime nemajú ľahké. Myslíte si, že len spia alebo odpočívajú v teple svojej dutiny v strome? To sa teda mýlite. Áno, cez deň sovu v lese neuvidíte, vylieta až za súmraku, ale potom má naozaj čo robiť.
Musí poriadne počúvať a pozerať a ticho lietať lesom. Z konárov pozorne sleduje kde sa čo šuchne, aby si mohla uloviť tú najlepšiu potravu.
A keďže myši, hraboše a žaby v zime spia, sova musí počkať, kým sa jej podarí uloviť napríklad nejakého vtáčika. A to môže trvať poriadne dlho.
Sovy často žijú osamote a to je aj prípad výra Jonatána, o ktorom vám budem rozprávať. Jonatán si ostavil hniezdo na najvyššej skale v širokom okolí, v závetrí za veľkou brezou. Výr skalný je veľká sova a svoje hniezdo si musí postaviť na zemi, pretože žiaden konár by ho neuniesol. Na Štedrý večer Jonatán odletel o lesa, tak, ako každý večer. Tentoraz však nehľadal jedlo, brucho mal ešte plné od predošlého rána. Zhliadal sa po pestrofarebných plodoch zabudnutých na strome a po pekných farebných listoch, ktoré ešte tu a tam zostali na konároch, odkiaľ ich vietor nedokázal odfúknuť. Všetko, čo sa mu páčilo, si zobral do zobáka a odniesol do svojho hniezda. Keď toho bolo dosť, Jonatán začal okolo hniezda vešať šípky, jarabinu a farebné listy.
Bolo to ako skutočná vianočná ozdoba, spokojne sa zapozeral na svoje dielo. Jonatán počas celej štedrovečernej noci sedel vo vyzdobenom hniezde a počúval, ako vtáky v okolí štebocú koledy a bol šťastný a spokojný. A viete čo? Necítil sa ani trochu osamelý, pretože všade okolo neho bola krásna vianočná atmosféra a obloha plná hviezd žiarila pre jeho potešenie.
