Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ, ktorý mal rád dobrodružstvo. Celé dni sa túlal po horách a po lesoch a hľadal dobrodružstvo. Jedného dňa zablúdil do temného lesa. Zablúdil a nevedel sa z neho dostať von.
Bol hladný, premrznutý, oblečenie mal roztrhané od tŕňov. Navyše si poranil nohu, ktorá mu silno krvácala. Po celodennom hľadaní východu z lesa bol unavený a nešťastný. Určite nenájde cestu von! Nikto ho nezachráni! Umrie tu! Zaspal a zobudil sa o pár hodín. Všade už bola tma ako v rohu, len v diaľke videl slabučké svetielko. Konečne!
Keďže princ nevládal behať, doslova sa k svetielku doplazil. Svetielko svietilo z jaskyne. Princ sa trochu bál, no uvedomoval si, že noc vonku neprežije. Poprosí človeka, ktorý je v jaskyni, o nocľah. Opatrne dokrivkal dnu. „Haló! Je tu niekto?“ Nik mu neodpovedal, no princ išiel ďalej.
To, čo zbadal, mu však vyrazilo dych! V jaskyni bol stôl plný dobrôt, mäkká posteľ i oheň, z ktorého šlo príjemné teplo a svetlo. Bola tam aj vaňa s horúcou vodou a mydlom, čisté šaty a obväzy. Ako keby to pripravil niekto akurát pre neho! Princ sa umyl, obliekol, obviazal si zranenú nohu a najedol sa. Nech jedol koľko chcel, zo stola neubúdalo. Potom si ľahol na posteľ a zaspal. Keď sa ráno zobudil, ruku mal zahojenú. Vaňa bola zase plná vody, oheň stále zohrieval jaskyňu a na stole bolo veľa jedla.
No on sa rozhodol, že pôjde hľadať cestu domov a toto tu nechá pre niekoho, kto by sa tu ešte niekedy stratil. On už je najedený a čistý dosť. Ako vyšiel z jaskyne, tŕne sa pred ním rozostupovali a princ poľahky našiel cestu z lesa.
O hodinu už bol na svojom zámku. Stará pestúnka mu vysvetlila, že ľudia rozprávali legendu o lese, ktorý zaklial zlý čarodejník. Jeho sestre víle sa nepodarilo kliatbu zrušiť, nuž aspoň v lese začarovala jaskyňu, ktorá má pomôcť všetkým, ktorí v lese zablúdia. Princ nepochyboval, že túto tajomnú jaskyňu našiel aj on.
