Obrazom do minulosti

Oskar bol na prázdninách u starých rodičov. Tí bývali v starom a aj celkom strašidelnom dome na kraji mesta. Dom mal  päť poschodí a dlhé tmavé chodby s množstvo dverí. Keďže Oskar nemal čo robiť, nakukoval do miestností a pozeral, čo tam je. V jednej z izieb našiel pekný obraz. Bol na ňom namaľovaný stredoveký hrad, aký ešte nikdy nevidel. Poznal veľa hradov a zámkov, na veľa z nich už aj bol – na Trenčianskom, na Oravskom, na Bojnickom, no tento ešte nikdy nevidel. Dotkol sa obrazu a a prechádzal po hrade prstami. Zrazu sa rozfúkal vietor, vonku potemnelo a svetlo v izbe zhaslo. Z obrazu začal vystupovať vír ktorý Oskara vtiahol dnu.

Darmo kričal, darmo volal, vír ho unášal nevedno kam. Na chvíľu zamdlel a stratil vedomie. Keď sa prebudil skláňali sa nad ním  neznámi ľudia a čuduj sa svete – oblečení boli ako rytieri! Oskar im všetko porozprával a oni ho zaviedli ku kráľovi. Oskar videl prvýkrát v živote skutočného kráľa. Kráľ si vypočul všetko čo mu Oskar povedala hoci Oskar čakal, že ho kráľ vysmeje a neverí mu. Stal sa pravý opak. „Aj my máme na hrade zvláštny obraz. Zdedil som ho od svojho otca a ten zase od svojho. Je na ňom nejaký čudný hrad. Ukážem ti ho.“

Kráľ zobral Oskara do jednej z komnát a ukázal mu obraz – čuduj sa vete – bol na ňom namaľovaný dom Oskarových starých rodičov! Oskar sa potešil. Toto boli určite dvere ktoré viedli naspäť do prítomnosti. Už-už sa ho chcel dotknúť, no kráľ ho zastavil. „ Zostaň aspoň deň. Všetko ti to tu poukazujem.“  No mohol Oskar odmietnuť? Nie! Celkom sa tešil! A tak strávil deň s kráľom. Vozili sa na koni, prechádzali sa po hrade, jedli, hrali všelijaké hry a veľa sa rozprávali.

Kráľ sa vypytoval Oskara na jeho život. Celkom ho prekvapilo, že ľudia už nepoužívajú kone ale majú autá a že dokonca lietajú vo vzduchu lietadlami. „ Veľmi rád by som išiel s tebou, no nemôžem nechať svoju krajinu bez vládcu. Ty sa však môžeš vrátiť kedykoľvek!“ povedal Oskarovi kráľ pri rozlúčke.

Oskar sa potešil. Hoci sa tešil domov, tento deň bol rozhodne nezabudnuteľný a odchádzalo sa mu veľmi ťažko. Dotkol sa obrazu a stalo sa presne to, čo u starkých. Vietor a vír ho preniesli späť domov. A Oskar mal potom ešte veľmi veľakrát pokušenie vyskúšať, či obraz ešte funguje. Ale nikdy sa neodvážil. Hoci mu bolo v minulosti výborne, bál sa, že by sa niečo pokazilo a späť do prítomnosti by sa už nedostal.

4.6/5 - (16 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *