Príbeh, ktorý vám teraz poviem, sa stal už dávno. Je o malom dievčatku, ktoré zistilo, že priateľstvo je jednou z najdôležitejších vecí na svete. A že si nájdete priateľov tam, kde to najmenej čakáte.
Pred niekoľkými rokmi žilo v mojom meste malé dievčatko. Vždy bola veselá, usmievavá a plná skvelých nápadov. Nikdy sa nenudila. Niekedy sa hrala na kuchárku, inokedy bola prieskumníčka a skúmala okolie a niekedy bola odvážnou horolezkyňou, ktorá dokázala vyliezť na každý strom. Mala dlhé čierne havranie vlasy. Často nosila dva chvostíky spletené do vrkoča a jej tvár zdobili krásne hnedé pehy. Keďže vyzerala ako Indiánka, všetci ju volali Indy.
Jedného dňa sa rozhodla, že si postaví domček na strome. Jej priatelia v meste boli niekde na dovolenke, a tak ich chcela prekvapiť. Nemohla sa dočkať, až prídu a uvidia, čo pre nich postavila. Hrala sa na strome a pozorovali všetko okolo seba. Najprv priniesla drevo, ktoré našla v lese. Hravo vyliezla na strom a postupne tam vytiahla aj drevo. Snažila sa ich tam napraviť, keď sa jej pošmykla noha a Indi takmer spadla z veľkej výšky.
V poslednej chvíli sa zachytila vetvy a visela vysoko nad zemou. Zo všetkých síl sa držala, ale nedokázala sa vzoprieť. Len sa držala, nohy vo vzduchu. Cítila, že jej dochádzajú sily, že sa už neudrží, keď počula, ako na ňu niekto volá: „Neboj sa a pusť sa, chytím ťa, ver mi.“ Bola to pani, ktorá bývala neďaleko nej.
Indi sa s ňou nijako zvlášť nerozprávala, vedela len, že je to jej susedka, ktorá bola asi taká stará ako jej matka. Teraz stála pod ňou a volala na Indi, aby sa pustila. Indi sa bála. Bolo to vysoko. Ešte niekoľkokrát sa pokúsila vytiahnuť, aby vyliezla na strom, ale už nemala silu. Ruky jej skĺzli na konár a dlho letela dole.
Keď pristála, nebola zranená. Chytila ju susedka. Obe teraz ležali na zemi, ale boli v poriadku. Indi jej poďakovala a začala vysvetľovať, čo tam hore robila. Celú cestu domov kráčali a rozprávali sa. Zistili, že majú veľa spoločného.
Indi potom chodila za svojou susedu takmer každý deň. Hrali sa spolu hry, chodili na prechádzky a suseda naučila malú Indi veľa vecí. Zažili spolu veľa dobrodružstiev.
Raz, keď v záhrade stavali vtáčiu búdku, začali sa veľmi smiať. Ani neviemna čom. V tej chvíli sa Indi pozrela na svoju susedku a povedala: „Mám ťa veľmi rada, som rada, že si ma vtedy chytila pri páde zo stromu. Nikdy som netušila, že môj najlepší priateľ môže byť dospelý a oveľa starší.“
Potom ju vrúcne objala. Jej suseda len zavrela oči a silno stisla malú Indy. „Vždy ťa budem držať v náručí, moja milovaná Indi. Aj ja ťa milujem.“ Zašepkala jej do ucha.
Tento príbeh je síce obyčajný príbeh o obyčajnom malom dievčatku a obyčajnej dospelej susede. Je to však o výnimočnom priateľstve, ktoré sa medzi nimi vytvorilo a ktoré trvá dodnes. A to viem určite. Môžete mi dôverovať.
