Petrova mamina bola nahnevaná. Na Petra a aj na jeho ocka. Obaja totiž celý začiatok prázdnin presedeli pri počítači. Peter hral hry a ocko stále pracoval, aj keď mal dovolenku. Nuž sa mamina rozhodla, že ich pošle stanovať.
Obaja si najskôr mysleli, že žartuje, no keď im nachystala stan, karimatky a košík s jedlom, pochopili, že je to pravda. A okrem toho museli nechať mobily a tablety doma. „Aj tak tam nie je signál. A bez neho vy nevydržíte. Ako vás poznám, už v sobou budete naspäť,“ posmievala sa. Otec a Peter však mali silné reči.
„My všetko vydržíme! Nemysli si, že by sme to nezvládli. Stavíme sa, že prídeme až v pondelok.“ A tak sa aj stavili. A tak Peter a ocko nasadli do auta a išli. Stanovať mali na okraji hory, kde kedysi stála chalupa Petrovho starého otca. Dnes tam však už bola len veľká čistinka uprostred stromov.
Peter a ocko dorazili a začali stavať stan. No ako ho postaviť? Ani jeden z nich nevedel, ako sa to robí a internet nemali, aby si pozreli návod. Po pár hodinách skladania na to konečne prišli, no neboli si istí, či by stan vydržal, ak by začalo pršať a fúkať silný vietor. Utešovali sa, že k ničomu takému nedôjde a počasie im vydrží. Začalo sa im tam dokonca aj páčiť.
Nanosili drevo, zapálili si ohník a opekali špekačky. Pritom sa veselo zhovárali, hovorili si vtipy a hrali karty. Okúpali sa dokonca aj v neďalekom jazere a nazbierali si čučoriedky. Keď sa vrátia domov, mama im z nich upečie skvelý koláč. Večer si unavení ľahli do stanu a zaspali. Zobudili sa až na silný vietor a dážď. Zistili, že búrka, ktorú nechceli, predsa len prišla a stan ju naozaj nevydržal. Boli celí premočení.
A akoby toho nebolo málo, zvonku počuli čudné zvuky. Medveď? Diviak? Jeleň? Rys? Čo to môže byť? Obaja sa k sebe pritúlili a zaspali. Ráno ich čakalo prekvapenie. Potraviny, ktoré nechali pri stane boli porozhadzované a pojedené. Ba dokonca aj čučoriedky na koláč zmizli. Isto tam bolo nejaké zviera. Peter trval na tom, že sa musia vrátiť domov, no ocko mu pripomenul stávku s maminou. A tak sa obaja dohodli na tom, že vydržia, aby sa im mamina neposmievala.
A vydržali. Domov sa vrátili až v pondelok. Premočení, hladní a unavení, no stávku vyhrali. Mamina sa čudovala, no oni trvali na tom, že stanovačka bola super a že ju zvládli ľavou zadnou. Len oni dvaja vedeli, aká bola pravda.
