Poklad na konci dúhy

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden šikovný a pracovitý chlapec. Volal sa Jurko. Žil na gazdovstve spolu s so svojou matkou a siedmimi súrodencami. Jedného večera sa vracal z poľa. Nemal veľmi dobrú náladu. Trápil sa nad tým ako sa postará o rodinu. Otec mu zomrel už dávno a on ako najstarší, mal na starosti celé gazdovstvo. Zlatiek bolo málo a hladných krkov doma veľa.

Ako tak Jurko kráčal pri ceste uvidel starenku. Sedela na zemi a na chrbte mala uviazane konáre dreva. Nevládala už, cesta ju unavila.  Jurko nezaváhal. Vyložil si starenku na plecia a odniesol ju aj s konármi domov. Starenka sa mu poďakovala. „Ďakujem ti Jurko, zato, že si mi pomohol, poradím ti… Zajtra vyjde dúha. Na jej konci nájdeš poklad. Len choď a neboj sa.“

Jurko sa potešil. Nájde poklad a bude bohatý. A všetky starosti sa rozplynú. Nakŕmi súrodencov a niečo aj ušetrí. Na druhý deň ráno naozaj vyšla dúha. Jurko neváhal a išiel. A tak kráčal a kráčal až pri jej konci našiel osamelú chalúpku. Vošiel dnu a čakal truhlicu plnú peňazí ba možno aj zlato. Ako sa však mýlil.

V chalúpke bolo dievča. Ale aké krásne dievča! Jurko sa do nej zamiloval na prvý pohľad! Tak rýchlo, že zabudol aj na poklad.  Nezaváhal ani minútu, požiadal ju o ruku a chcel si ju zobrať domov. Zistil že je sirota, sama žila v chalúpke. Nebola bohatá, nemala ani peniaze ani zlato. Bola však dobra a pracovitá. Poctivo sa starala o domček i o polia.

Dievčina súhlasila a spoločne sa vydali na cestu. Doma ich privítala mama. Najskôr bola sklamaná. Očakávala, že sa jej najstarší syn vráti  domov s pokladom. S peniazmi i so zlatom. No o pár rokov, musela Jurkova mama priznať. „ Veru syn môj, vtedy si predsa len prišiel domov s pokladom. Dobrá žena, to je ten najcennejší poklad na svete.“

4.4/5 - (14 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *