Princezná husiarka

Raz na prechádzke stretol mladý gróf na ceste starú ženu. „Mladý muž, mohli by ste mi pomôcť vrátiť sa domov?“ pýta sa ho starká. „Žiaľ, nohy ma už nenesú.“ Mladík súhlasil a vzal dva ťažké koše. Ale starká chcela, aby niesol aj ju! „No tak, mladý muž, vy ste silný a ja som slabá a stará. Odneste ma a ja sa vám odvďačím.“ povzbudzuje ho.

Chalúpka bola konečne na dohľad a gróf s veľkou úľavou položil starkú na zem. A kým starká išla otvoriť dvere, všimol si princ veľmi škaredé dievča. Bolo obklopené husami, ktoré zrejme strážilo. „Aké špinavé a škaredé dievča!“ pomyslel si. Len čo gróf vošiel do domčeka, zvalil sa na stoličku. Starká, tak ako sľúbila, priniesla mu odmenu. „Mladý muž, vezmite si túto perlu. Poslúži vám, keď to budete potrebovať.“ Mladého grófa takýto dar veľmi prekvapil. Znovu sa vydal na cestu. Po čase uvidel pred sebou veže zámku a požiadal kráľovnú o prístrešie. Na znak vďaky jej chcel venovať perlu od starkej. „Božemôj!“ zvolala kráľovná, „kde ste túto  perlu našli?“

Medzitým v chalúpke rozprávala starká o svojom stretnutí malej husiarke. „Ten mládenec je veľmi milý, má čisté srdce a nečudovala by som sa, keby sme ho čoskoro znova videli.“ Hovorila prorocky. „Pri mojej dobrej matke,“ skríkla husiarka, „myslíte si, že to už bude koniec môjmu trápeniu? Ale on ma videl takú špinavú a škaredú.“

Na žiadosť kráľovnej sa mládenec znova vybral do chalúpky. Ako sa približoval k nej, začul prekrásny spev. Skryl sa za strom a zbadal najkrajšie dievča na svete. Gróf sa vrátil do zámku, aby kráľovnej oznámil, že ju odvedie do chalúpky. Starenka pripravila pre tajomné dievča prekvapenie. „Tieto šaty sú pre teba. Myslím si, že čoskoro sa niečo stane, a ty na to musíš byť pripravená.“

Kráľ a kráľovná požiadali mládenca, aby išiel vopred a oznámil ich dcére, že onedlho prídu. Mladý gróf sa pýtal, o koho vlastne ide, veď malá husiarka vôbec nevyzerala ako princezná. Keď mládenec dorazil do chalúpky, starká mu vyrozprávala husiarkin príbeh: „Chudiatko dievča vyhnal jej otec. Ten hlupák chcel vedieť, ako ho jeho dcéry majú rady. Prvá, veľká parádnica, povedala, že ho má radšej ako svoje šaty. Druhá, že viac ako svoje šperky.“

„A ja,“ pokračovala princezná, „ja som povedala, že svojho otca milujem ako soľ. Nazlostil sa, vyhnal ma a vydedil. Chcela som len povedať, že bez môjho otca by život bol ako jedlo bez soli, chápete? Ale on ma nepochopil.“ zaplakala. „Oh!“ skríkol gróf, keď videl, ako z princezniných očí padajú perly. No vtom sa otvorili dvere do chalúpky. „Odpusť svojmu otcovi, dievčatko moje.“ prosila kráľovná. „Príliš neskoro pochopil svoj omyl. Našťastie, iba tvoje slzy dokážu stvoriť také čisté perly a ja som ich hneď spoznala. Ďakujem ti starká – dobrá víla, že si sa o moju dcérku dobre starala.“ povedala kráľovná.

Rodičia sa veľmi potešili, že svoju stratenú dcérku našli. Aj malá husiarka odpustila otcovi a hneď sa vyobjímali. Rodičia si odviedli dcérku domov na zámok a žili tam šťastne, kým nepomreli.

3.9/5 - (14 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *