Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Katka a jeden Jožko. Boli to súrodenci. Veľmi radi jazdili na bicykli, chodili plávať, korčuľovali sa a hrali basketbal. Prišla však jeseň a začalo pršať. A pršalo a pršalo a pršalo. Deti sa nudili, a tak si zapli televízor.
Najskôr na hodinu, potom na dve, zrazu pri ňom presedeli pol dňa a potom už televízor išiel celý deň. Deti sa od neho ani nepohli. S úžasom sledovali rozprávky a filmy hneď potom, ako prišli zo školy až do neskorého večera. Aj keď už prestalo pršať a bolo pekne, deti už von nechodili. Stále pozerali len televízor. A televízor bol z toho smutný. Bol z toho unavený. Chcel, aby ho už deti vypli a nechali ho chvíľu oddýchnuť. Lenže deti televízor nevypínali. Dokonca sa začali hádať. Katka chcela pozerať film o zvieratkách, Jožko rozprávku o pirátoch. Kričali po sebe a skoro sa aj pobili. Našťastie prišla mama a deti poslala do postele. No keď rodičia zaspali, deti sa zase vykradli z postelí do obývačky a zapli si televízor. Pozerali sa naň celú noc a ráno zaspali do školy.
To už televízor nevydržal. Zachrčal, zasyčal a zhasol. Katka a Jožko boli najskôr prekvapení, potom nahnevaní a nakoniec smutní. No nemohli nič robiť. Mama a otec povedali, že zavolajú opravára. No opravár nechodil a nechodil. Bol chorý a ležal v nemocnici. Deti boli nešťastné. Čo len budú robiť? Znudené sedeli na gauči a nič ich nebavilo. Bicykel? Nuda! Plávanie? Nuda! Korčule? Nuda! Basketbal? Nuda!
Sedeli na gauči a smutne pozerali na vypnutý televízor. A ten bol veru spokojný. Konečne si oddýchne a potom ho opravia. Nech sa tie bláznivé decká zabavia akosi inak! Ale decká sa zabávať inak nechceli. Až zrazu Katka vykukla z okna a zbadala, ako mama s otcom vonku vyťahujú niečo zo škatule.
Rozbehli sa von a zistili, že to bolo nové šteniatko! Akí len boli šťastní. Starali sa o šteniatko a aj keď už prišiel opravár a televízor zase išiel, nemali čas naň pozerať. Museli sa starať o šteniatko.
