Jak se ježek bál tmy

Rozprávka na čítanie - Ako sa ježko bál tmy

Bol raz jeden les a pri ňom v obrovskej hromade lístia žila ježia rodinka. Malý ježko im však robil starosti. Ježkovia totiž chodia von hlavne v noci, za tmy, a tento malý ježko chodil hlavne neskoro popoludní, kým nebola tma. A viete prečo? Pretože sa bál tmy. Raz však úplne zabudol na čas a vydal sa na dlhú prechádzku.

Čítať ďalej →

Kúzelný koník

Rozprávka na dobrú noc - Kúzelný koník

V jednom meste žil bohatý obchodník, ktorý mal pri svojom dome nádhernú záhradu, kde pestoval proso. Každý deň ju starostlivo kontroloval, ale jedného dňa zistil, že veľká časť úrody zmizla. Rozzúrený obchodník sa rozhodol, že zlodeja chytí a potrestá. Zveril túto úlohu svojim trom synom – Michalovi, Jurajovi a Jánovi. Kto z nich zlodeja chytí, ten dostane odmenu.

Čítať ďalej →

Noc víčika Fera

Rozprávka pre deti - Noc víčika Fera

Kdesi v hlbokom lese pod troma veľkými horami a dolinami žila raz jedna vĺčia rodinka. Mamka, otecko a malý vĺčik Ferko. Ferko bol vždy zvedavý a neposedný vĺčik, čo niekedy vedelo jeho rodičov aj potrápiť. Rád spoznával všetko neznáme a neraz sa im vedel i trocha zatúlať. Inak to nebolo ani tú noc, kedy sa odohráva tento príbeh.

Čítať ďalej →

Lakomá myška Miška

Rozprávka pre deti - Lakomá myška Miška

V koreni starého stromu bývala malá myška menom Miška. Bola veľmi usilovná – každý deň zbierala semienka, orechy, sušené bobule a nosila ich do svojej nory. Bola však aj veľmi lakomá. So žiadnou myškou sa nepodelila, hoci mala viac jedla, než by sama dokázala zjesť za rok.

Rozprávka pre deti - Lakomá myška Miška
Lakomá myška Miška

„Všetko je moje!“ smiala sa a každé zrniečko si starostlivo schovávala.

Prišla zima a Miška si spokojne sedela v norke. Všetky ostatné myšky sa triasli od hladu, ale Miška jedla a jedla. Deň čo deň. Rástlo jej bruško a zásoby sa pomaly míňali.

Keď sa jar priblížila, Miška zistila, že jej došlo jedlo. No horšie bolo, že keď chcela vyjsť zo svojej nory cez úzku dieru, nevmestila sa von. Jej bruško bolo také veľké, že uviazla!

„Pomóóc!“ pišťala. Ale nikto ju nepočul.

Sedela tam celé dni – slabá, hladná a smutná. Až po čase okolo prešla teta Dorka.

„Miška? Si to ty?“ zvolala. „Čo sa stalo?“

„Zjedla som všetko sama… a teraz nemôžem von,“ priznala so slzami.

Teta Dorka len pokrútila hlavou.
„Lakomosť ťa uväznila, ale hlad ťa možno oslobodí.“

A tak si Miška musela počkať, kým znova neschudla. A keď sa konečne dostala von, sľúbila si, že už nikdy nebude hromadiť všetko len pre seba.