Statočný psík Elvin

V jednej starej búdke pri hustom tmavom lese žil malý psík menom Elvin. Vedľa Elvinovej búdky ležala stará ošarpaná chalúpka v ktorej žil psíkov pán, zlý čarodejník menom Ambrózius. Elvin bol však veľmi smutný psík, pretože nikdy nezažil aké to je mať skutočného priateľa.

Čarodejník však svojho psa nemal vôbec rád. Často ho posielal do tmavého lesa po všelijaké bylinky či bobule, ktoré potreboval do svojich kúzelných, avšak veľmi nebezpečných, elixírov. Ambrózius pri svojich výmysloch často sníval, ako raz bude vládnuť celému tmavému lesu, a ako bude každé stvorenie v lese poslúchať len jeho. Ambrózius sa totiž lesa bál, preto tam posielal len Elvina a chcel celému lesu vládnuť. Často aj psíkovi hovoril o svojich hrôzostrašných plánoch a Elvin sa toho dňa, kedy sa jeho mágia stane takou silnou, veľmi bál.

Často, preto psík doniesol zlé bylinky a nepravé bobule svojmu pánovi. Elvin ich totiž zamenil za podobné, aby sa čarodejníkovo kúzlo nepodarilo. Bol to múdry a statočný psík, avšak nikto nevedel, že práve on sa snaží ochrániť celý les, pred zlými kúzlami svojho pána. Jediné čo robilo Elvinovi radosť boli noci, keď hľadel na oblohu plnú čarovných blikajúcich svetielok. Elvin síce nechápal čo sú to za čarovné svetielka, ale dúfal, že možno niekde za hlbokým lesom na neho čaká lepší život, kde nájde skutočných priateľov. Keď zaspával, jediné čo mu robilo spoločnosť bola snehobiela sova, ktorá sedela na streche chalupy a húkala mu na dobrú noc.

Rozprávka Statočný psík Elvin
Statočný psík Elvin, Anička I.

V jednu tmavú noc, keď mesiac spal vysoko na oblohe a hviezdy veselo blikali na nebi, začul Elvin silnú ranu a krik z chalúpky čarodejníka. Rýchlo vyskočil na svoje hnedé labky, a utekal zo svojej búdky nazrieť do okna čo sa deje v chalupe čarodejníka. ,,Ty, ty hlúpy psisko! Zamenil si mi bylinky! Oklamal si ma!“ syčal od zlosti čarodejník, zatiaľ čo listoval v čarodejníckej knihe a druhou rukou miešal fialový bublinkujúci elixír. Elvin sa zľakol a celý stuhol, nevedel sa ani pohnúť, až sa mu jeho hnedé chĺpky zježili. Ambrózius si všimol psíka v okne a rýchlo prešiel cez tmavú chalúpu smerom k dverám. ,,Počkaj čo s tebou urobím!“ kričal od zlosti, avšak nešťastne sa mu jeho čierny plášť zachytil o hrniec elixíru, a celý elixír sa vylial na tmavú drevenú dlážku, a spálil sa na nohách. ,,ÁÁ!!“ kričal a poskakoval od bolesti čarodejník. Psík sa veľmi bál čo sa ďalej stane.

Keď v tom, si vedľa neho na parapetu sadla sova. ,,Poď musíš mu utiecť, teraz je tvoja chvíľa! Neboj sa, poď!“ povedala Elvinovi sova. ,,Ja, ja mám strach..“ zakoktal sa psík. ,,Pôjdem s tebou, ale musíme sa poponáhľať, kým je čarodejník zaneprázdnený!“ náhlila psíka snehobiela sova. Elvin nabral odvahu a rýchlo zoskočil z parapety. Sova vyletela na oblohu a psík ju nasledoval do hlbokého lesa. ,,Ja ťa chytím!“ otvorili sa dvere na chalupe a čarodejník kričal na Elvina a strašidelne stál vo svojich dverách a mával kúzelným prútikom na psíka, ale našťastie jeho prútik nefungoval. Sova viedla psíka do bezpečia a Elvin utekal pokiaľ mu labky stačili, aj keď už nevládal stále utekal a utekal. Keď už boli skoro na konci tmavého lesa, slnko sa už pomaly prebíjalo na oblohu. Sova zastavila a sadla si na konár vysokého stromu. ,,Môžeš si oddýchnuť,“ povedala, ,,sme v bezpečí. Tu nás už nikdy nenájde.“ usmiala sa na Elvina.

,,Ja, ja neviem ako ti mám poďakovať,“ povedala jej unavene psík a sadol si na zelenú trávičku. Všimol si, že táto časť lesa nie je taká tmavá a strašidelná. ,,Nemusíš mi ďakovať, každý deň som ťa sledovala, ako si zamieňal bylinky a bobule čarodejníkovi, aký si bol odvážny a ochraňoval môj les, preto som ťa každý večer chránila ja, keď si ty spal,“ povedala mu múdro sova. ,,Ja som len nechcel, aby vládol celému lesu a všetkým zvieratkám v ňom,“ odvetil Elvin. ,,Ja viem, a vieme to aj my všetci, všetkým som povedala o tvojich dobrých skutkoch a odvahe.“ povedala sova a spoza nej sa vynorili ryšavé veveričky, medvedík vykukol spoza stromu a zrazu priutekali i malé srnky a zajačiky. ,,Ďakujeme!“ povedali všetky zvieratká, ktoré sa prišli zoznámiť so svojím hrdinom. ,,Na oplátku, ti teraz mi postavíme búdu tu u nás v lese, kde s nami môžeš žiť. A budeme jedna veľká rodina! “ povedala mu veselo malá hnedá srnka a začala sa s ním hrať.

A tak už zvieratká a Elvin nikdy nepočuli o zlom čarodejníkovi, ktorý sa až tak bál lesa, že mu chcel vládnuť. Nemal mu totiž kto nosiť prísady do jeho elixírov a nemal ako čarovať. A nášmu hrdinovi, odvážnemu psíkovi Elvinovi, nerobili radosť len žiariví priatelia, hviezdičky na oblohe, ale našiel skutočných priateľov, ktorí mu boli vďační za to, že bol statočný a že sa vzoprel svojmu zlému pánovi a tým zachránil nie len les, ale i seba.

4.8/5 - (111 votes)

1 Comment

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *