V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Jedného dňa im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej: „Je studená ako ľad. Prichádza so zimou. Niekedy pozerá do okien a na okenné tabule kreslí záhadné obrazce.“
„Ja sa vôbec nebojím!“ zvolal Kay. Večer však, keď začal padať prvý sneh, zazrel v okne snehobielu pani, ktorá mala na hlave korunu z cencúľov. Bola to Snehová kráľovná! Keď sa Kay na ňu pozrel, niečo ho pichlo v oku. Bol to kúsok diabolského zrkadla. Odvtedy všetko dobré sa mu zdalo hlúpe a Kay sa zmenil na zlomyseľného a márnomyseľného chlapca. Nechcel sa už hrať s Gerdou.
Jedného dňa si chlapec vzal svoje sánky a utekal na námestie, kde videl veľké biele sane. Kay priviazal svoje malé sane o tie veľké a tie sa rozbehli do sveta. Keď zastali, zdvihla sa z nich Snehová kráľovná! Povedala Kayovi, aby podišiel k nej. Pobozkala ho na čelo a Kay zabudol na Gerdu a nechal sa odviesť do krajiny večného ľadu a snehu.
Gerda sa vydala hľadať svojho priateľa, ale nebolo po ňom ani chýru, ani slychu. Jedného dňa stretla veľkú čiernu vranu: „Možno som tvojho Kaya videla.“ povedal vták a zobral Gerdu do zámku. V zámku síce býval chlapec, ale nebol to Kay. Princ, ktorý sa objavil bol veľmi pekný a pohostinný. Dal Gerde teplé topánky, kabát a koč. Dievča sa pobralo ďalej.
Kočiar v lese napadli lúpežníci, ale Gerdu zachránila náčelníkova dcéra. Malé dievčatko chcelo mať niekoho, s kým by sa mohol hrať. Dievčatko však zosmutnelo, keď si vypočulo Gerdin príbeh. „Pomôžem ti. Zober si môjho soba.“ To pomohlo Gerde opustiť toto miesto. Po nejakom čase sob zastal. „Odtiaľto pôjdeš sama. Ja nesmiem vstúpiť do ľadového kráľovstva.
Gerda vykročila. Zrazu uvidela zámok postavený z ľadu. Vošla dnu. Všade bolo mrazivo. V najväčšej izbe stretla Kaya. Objala ho, ale Kay ju nespoznal. Dievčatko sa rozplakalo. Jej horúce slzy roztopili Kayovo ľadové srdce. „Najdrahšia Gerda.“ zašepkal Kay a rozplakal sa. Ako plakal, z oka mu vypadol kúsok diabolského zrkadla, a tak stratila Snehová kráľovná nad ním moc. Deti sa vrátili domov a radosť nemala konca kraja.
