Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Čítať ďalej →
Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Čítať ďalej →
Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Čítať ďalej →Na okraji mesta, až tam, kde končia všetky cesty a všetky chodníky, stojí farebný dom. Má oranžovú strechu, svetlomodré steny a na nich namaľované kvety. Nikto v ňom nebýva, a predsa je tam každý deň plno detí, ktoré tam vodia rodičia. Je to škôlka. Nie je to však obyčajná škôlka.
Čítať ďalej →Ako si tak malá Hanka vykračovala spolu s ockom zo škôlky k autu, veselo si pospevovala. Bola už veľká predškoláčka.
Čítať ďalej →Neuveríte, čo sa stalo! Dnes ráno sa zobudila malá Sofia na silný dážď tancujúci na jej parapete. Hneď ako otvorila malé očká, cítila, že sa akosi necíti dobre. Ojoj, niečo na ňu asi lezie. Hádam to nie je z toho kopca sladkostí a studeného džúsu, ktorý včera na oslave svojho spolužiaka Kubka vypila či spapala.
Čítať ďalej →Žilo iba s babičkou, ktorej sa vždy snažilo pomáhať, ako len vedelo. A keď mu zvýšil čas, chodievalo sa prechádzať na lúku neďaleko domu. Rado sa tam hralo s motýľmi a plietlo si vence z kvetov.
Čítať ďalej →Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Čítať ďalej →Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →Kdesi medzi vysokými horami existovala jedna malá dedinka. A na konci tej dedinky, v malej chatrči, žil jeden chudobný chlapec so svojou matkou. Mama už chorľavela, no napriek tomu sa snažila, ako vedela. Rodina sa živila tým, že predávala všetko, čo dokázali vyrobiť.
Čítať ďalej →