Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Žil raz jeden chudobný sedliak, ktorý mal kopu detí. Už nemal, koho by v dedine požiadal, aby sa stal krstným otcom jeho posledného, čerstvo narodeného syna. I rozhodol sa, že sa posadí ku ceste a prvého, kto tadiaľto prejde, požiada, aby sa stal krstným otcom jeho synčeka.
Čítať ďalej →
Ďaleko na západe vo westernovom mestečku žilo mladé dievča. Volalo sa Doli. Bolo to statočné a odvážne dievča. Doli nosila vlasy vždy spletené v dvoch vrkočoch a na hlave jej nikdy nechýbal kovbojský klobúk. V tomto meste sa jazdilo len na koňoch. Každý, kto tam býval, mal svojho vlastného. A samozrejme aj Doli mala svojho zvieracieho kamaráta. Bol celý hnedý, len medzi očami mal bielu škvrnu v tvare srdca.
Čítať ďalej →
Za mestom hneď vedľa skál sa rozprestieral veľký rybník. Voda v ňom bola hlboká, plávalo tam niekoľko kapríkov a sumcov, okolo neho poskakovalo pár žabiek a na samom dne rybníka býval vodník. Bol to veľmi dobrý zelený mužík. Staral sa o ryby, upratoval si v rybníčku, aby tam mal pekne čisto, a dával pozor, aby sa nikomu nič pri rybníku nestalo. Neraz dokonca niekomu zachránil život. Stalo sa to celkom nedávno.
Čítať ďalej →Malá Nelka bola zvedavé a hravé dievčatko. No neznášala upratovanie! Jej izbička bola vždy plná hračiek, ktoré ležali kade-tade, len nie odložené v krabiciach či na poličkách. Maminka sa snažila ako vedela, no malé plavé dievčatko nie a nie si upratať svoje hračky v izbičke.
Čítať ďalej →Na okraji malej dediny, v chalúpke s chatrnou slamenou strechou žila chudobná vdova s dcérou. Okrem skromnej strechy nad hlavou a niekoľkých sliepok nemali nič. Väčšinou jedli len to, čo matka v lete nazbierala v lese, a jediné peniaze, ktoré mali, boli tie, ktoré dcéra zarobila predajom vajec na trhu. Za ne si mohli kúpiť aspoň chlieb a teplé topánky na zimu.
Čítať ďalej →Bol krásny letný deň. Slniečko sa na nás usmievalo z bledučko modrej oblohy, kde nebolo ani mráčika. Bol to deň ako stvorený na výlety a nové dobrodružstvá. A vedel to aj Milanko. Milanko bol motýlik s modrofialovými krídelkami. Veľmi rád si tieto svoje krídelka obdivoval na brehu jazera. Tam ich predsa videl v plnej kráse v odraze vody. Milanko miloval farby na svojich krídlach, boli tak nádherné. A tak trávil motýlik pri brehu jazera skoro každý deň. Veselo si poletoval po okolí, lietal z kvietka na kvietok, či sa rozprával s inými chrobáčikmi. Dnešný teplý letný deň nebol v ničom iný.
Čítať ďalej →„Milé moje detičky, teraz Vám rozpoviem jeden kúzelný príbeh,“ povedala babička, posadila sa ku tlejúcemu krbu a sledovala nedočkavé tváričky svojich vnúčat Marušky a Jakubka vykukujúce spoza huňatej deky. Detičky milovali babičkine príbehy, vždy im totiž rozprávala príbehy, ktoré ešte nikdy pred tým nepočuli a ktoré boli kúzelné. Až tak kúzelné, že si detičky mysleli, že sa babičke skutočne stali. A možno aj stali – nevedno.
Čítať ďalej →V jednom dome na okraji malej dedinky bývalo zvedavé plavovlasé dievčatko menom Júlia. Malá Júlia najviac na svete milovala maľovanie. Preto mala doma veľa farbičiek či vodových farieb. Keď mala sviatok, zakaždým jej mamička či starí rodičia nejaké kúpili. Júlia maľovala vo svojej ružovej izbe, no keď sa oteplilo a slniečko svietilo na oblohe, maľovala si i v záhrade.
Čítať ďalej →Milé detičky, spomínate si na starú vŕbu babičky Ľudmilky? Stará vŕba bola chorá a babičkina zvedavá vnučka Danielka sa rozhodla, že babičke pomôže. Keďže mala Danka prírodu rada, rozhodla sa, že musí nájsť spôsob, ako starú vŕbu zachráni. V škole ich predsa učili, že prírodu okolo nás musíme chrániť, a že stromy sú pre životné prostredie veľmi dôležité!
Čítať ďalej →Bola raz jedna záhrada, kde ste okrem krásnych farebných kvietkov, rôznych zeleninový záhonov, či všakovakých ovocných stromčekov mohli natrafiť i na jeden starý strom – veľkú pani vŕbu. O túto záhradku sa starala babička Ľudmilka, ktorá tam bývala už dlhé roky. A starú vŕbu mala babička veľmi rada. Už ako dieťa sa pri nej so svojimi súrodencami či kamarátmi z dediny vždy hrávala. Stará vŕba z výšky sledovala hrajúce sa detičky a dávala na ne veľký pozor. A nedávala pozor iba na detičky – babička vedela, že to bola kráľovná celej záhradky.
Čítať ďalej →