Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Za lesíkom a obrovskou lúkou stojí škôlka. Chodia tam deti z celého mesta. Hrajú sa tam, učia sa v nej nové veci, odpočívajú. Majú to tam veľmi rady. Každý deň je v tejto škôlke zaujímavý. Dnes je však obzvlášť špeciálny. Dnes je totiž deň, keď má do škôlky prísť neobyčajný list. Až zo samotného neba. Dnes má prísť list od slniečka.
Čítať ďalej →
Za desiatimi horami a deviatimi údoliami je zem plná riek, potôčikov a jazier. Voda tu tečie zo skál, tvorí vodopády, prúdi medzi lesmi a veľkými kameňmi a niekde len tak stojí a vyústi do krásnych pokojných jazier. V týchto vodách žijú nádherné a zvláštne tvory. Vodné draky. Niektoré sú menšie a radi sa brodia v potôčikoch, iné sú zase veľké a majú svoje príbytky v jazerách.
Čítať ďalej →
Nad veľkým zeleným údolím bolo jedno jarné kráľovstvo. Celý rok tam rástli kvety, nad hradbami sa pýšila dúha a na kráľovských záhradách kvitli stromy. O tomto jarnom kráľovstve sa hovorilo široko ďaleko. Každý, kto išiel okolo, chcel vidieť tie farby, ktorými bolo kráľovstvo známe. Stromy, kvety a dúha. To všetko rozžiarovalo kráľovstvo čarokrásnymi farbami.
Čítať ďalej →V kúzelnej škôlke sa niekedy diali neuveriteľné veci. Bola to škôlka neobyčajná. S každým ročným obdobím prišli nové kúzla. Práve teraz bola jar. Všetko rozkvitalo, a tak aj v škôlke všetky semienka, čo deti zasadili, začali klíčiť. Papierové motýliky trepotali krídlami a lienky vyrobené z látky si liezli medzi malými kvetináčmi. Celá škôlka rozkvitla a ožila.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, proste veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej nebesky modrých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Čítať ďalej →Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Čítať ďalej →V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Čítať ďalej →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Čítať ďalej →Keď príde noc, na nebi sa ukáže polmesiac a okolo neho začnú preblikovať hviezdičky. Niektoré svietia viac, iné menej. Všetky ale krásne zdobia čiernu oblohu. Keď sa poriadne zadívaš na mesiac, môžeš zahliadnuť, ako na ňom niekto sedí. Je to škriatok Driemko. Vysedáva si na mesiaci a nožičkami si hojdá vo vzduchu. Jeho nebesky strieborný kabátik sa na čiernej oblohe krásne leskne a trblietavé vlásky vejú vo vetre.
Čítať ďalej →