Kde bolo, tam bolo, na jednom dvore v jarnú noc sa narodili mamke tri malé mačiatka. Gazda však nevedel, čo si s toľkými mačkami počne, a tak keď mačiatka trocha povyrástli, zaviezol ich do lesa a pod bukom ich nechal napospas osudu. Mačiatka sa ukryli do lístia a rozprávali sa, čo teraz bude.
„Čo budeme robiť bez mamičky? Veď tu uhynieme hladom,“ rieklo najmladšie.
„Teraz je ešte dobre, ale keď prídu zimy, to umrzneme,“ rieklo prostredné.
„Nechajme to na osud. Určite nezahynieme,“ rieklo najstaršie.
Mačiatka sa teda rozhodli, že sa prejdú po lese a niekde si vytvoria svoj nový domov. A ako tak prechádzali, okolo išiel starší muž, ktorý si všimol tri malé chlpaté guličky.
„A vy ste sa tu kde vzali, maličké? Kto vás tu mohol takto nechať?“ riekol chlap a pohladkal ich. „Veru všetky vás nemôžem vziať, ale moja vnučka miluje zvieratká, tak si aspoň jedného z vás vezmem.“
Starček si vzal najmladšie a pobral sa domov.
„Tak už náš brat má domov. Už sme ostali iba my. Ale nech sa mu dobre vodí, isto sa oňho dobre postarajú,“ povedal najstarší. A tak sa už iba dvaja vybrali hľadať nejaké miesto, kde by mohli prespať. Ukryli sa do dutiny starého dubu a na druhý deň sa vybrali hľadať čosi pod zub.
Ako si tak kráčali popri riečke, okolo prechádzala babička. Nariekala, ako ju bolia kríže, no v tráve si všimla malé mačiatka.
„Tie sú ale zlaté. Ako ste sa tu zatúlali? Také milé mačiatka. Vezmem si aspoň jedného z vás domov. Predsa som sama a aspoň čosi mi rozveselí moje dni,“ riekla starká a vzala si prostredného.
Starší sa bál, že ostane sám, a postavil sa babičke do cesty. Sadol si smutne a s veľkými očami zamňaukal.
Babka ho pohladkala a povedala:
„Tebe tu samému bude smutno, však? Veru, čo už. Vezmem si aj teba. Hádam u mňa bude všetkého, čo potrebujete.“
Vzala si babka aj najstaršieho a onedlho došli do jej malého domčeka. Babka im hneď naliala do misky mliečko a mačiatka sa pustili do jedenia.
„Veru vy ste boli dlho opustené. Budem vás volať Murko a Jurko,“ pousmiala sa babka a potom išla pracovať do záhradky.
Mačiatka sa tam naháňali a bláznili. Murko a Jurko robili od toho dňa každý deň babičke radosť. Dúfali, že ich bratovi je rovnako dobre ako v ich domove. No povráva sa, že sa dostal k dobrému dievčatku, ktoré sa o neho pekne stará.
A vďaka ľuďom s dobrým srdcom mačiatka žili dlhý a šťastný život a nikdy im nič nechýbalo.
