Vianočné stromčeky

Bolo pred Vianocami, hoci miesto snehu padal hustý dážď a všade bolo blato a čľapkanica. Do hory chodili ľudia po stromčeky.

Vyberali si tie najkrajšie a najväčšie. Tie malé stromčeky s riedkymi konármi a krivými kmeňmi však ostávali v hore a boli smutné. Oni si nikdy neužijú čaro vianočných sviatkov. Budú stáť v zime, na daždi, celé sviatky. Nikdy nebudú pekné ozdobené, nebudú mať na sebe farebné gule ani blikajúce žiarovky. Keď zapadlo slnko a ľudia odišli, hora stíchla.

Len malé jedličky trošku posmrkávali a snívali o teplých obývačkách plných ľudí, ktorí ich budú obdivovať pre ich krásu. Toto bedákanie si vypočul malý vianočný škriatok, ktorý cestoval okolo na severný pól. Zastal a vypočul si stromčeky, ktoré sa mu žalovali na to, že sú tu v tomto tmavom lese počas dažďa. Bolo mu to ľúto.

Veď pekné Vianoce si zaslúži naozaj každý! Aj stromčeky v lese! Vianočný škriatok zazvonil zvončekom a kvapky dažďa sa zmenili na ľadové cencúle. A celý les sa zrazu premenil na les plný trblietavých vianočných stromčekov, ktoré pochopili, že im je dobre. Sú v tento sviatočný deň krásne vyzdobené.

A budú tu i po Vianociach. Nikto ich neodzdobí a nevyhodí z vyhriatej obývačky na smetisko, kde vyschnú. Stromčeky v lese zažijú ešte jar, let, jeseň i ďalšiu zimu, plnú zázrakov.  

4.5/5 - (17 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *