Raz za útulného zimného večera sa malá Hanka spolu s jej rodičmi rozhodli, že dnes budú pripravovať ich dom na príchod sviatkov radosti, na jej obľúbené Vianoce.
Ocko sa vybral pohľadať zapatrošené vianočné škatule, maminka nachystala sladké keksíky a ovocie a Hanka s jej ryšavým kocúrom Murkom netrpezlivo čakali pred tlejúcim krbom. Hanka si v duchu pospevovala vianočné pesničky, ktoré sa v škole naučili.
Keď ocko priniesol všetky škatule, rodinka sa zhromaždila okolo všetkých tých krabíc naplnených blikajúcimi svetlami, farebnými ligotavými guľami a množstvom všakových ozdôb, ktoré mamka schovávala na povale.
Opäť nastal ten čas roka, ktoré Hanka, i všetky detičky na svete tak moc milujú… prichádzajú Vianoce! Mrazivý decembrový vzduch zdobil okná všakovými ľadovými obrázkami. Okrem poletujúcich vločiek sa vzduchom niesla vôňa medovníkov či živého stromčeka. Maminky či babičky vypekali dobroty a ich detičky si na ulici užívali čerstvý sneh. A rodinka Šálikovcov sa pustila do zdobenia s Hankou na čele!
Obývačku rýchlo zaplnili nielen trblietky poletujúce z každej strany, ale hlavne radosť a smiech, keď sa rodina prehrabávala v zaprášených krabiciach a odkrývala vzácne dekorácie z minulých rokov. Hanka našla v jednej krabici smiešne sobie uši, ktoré si hneď nasadila na hlavu.
„Som sob Rudolf!“ zvolala Hanka veselo a po obývačke začala naháňať svojho ryšavého kocúra Murka, ktorý pred ňou utekal ako o život. Maminka s ockom sa len smiali a sledovali svoju dcérku, ktorá kypela šťastím. Maminka zadelila úlohy a každý kto ich splní dostane za odmenu horúce kakao. „To je odmena ako žiadna iná!“ povedala nadšene Hanka.
„Ocko ozdobí dom z vonku, kde dá svetielka. Hanka ozdobí stromček a ja sa postarám o zvyšok domu!“ zvolala maminka a každý sa pustil do práce.
Ocko sa opatrne škriabal po streche, kde vešal svetielka, zatiaľ čo maminka zdobila kuchyňu a chodbu všakovakými dekoráciami. Avšak malá Hanka a Murko mali tú najdôležitejšiu úlohu! Ozdobiť stromček. Stromček, pod ktorý Ježiško prinesie tento rok kopec darčekov.
Hanka neváhala a pustila sa do práce. Stromček stál pri krbe ako vysoký a zdatný pán..pripravený na čaro ozdôb, ktoré si Hanka pre neho nachystala. Každé miesto bolo špeciálne ozdobené. Hanka na každú vetvičku opatrne zavesila guľu. Našla nové i staré. Niektoré boli dokonca zo skla, iné z plyšu. Také ozdoby veru ešte nevidela. Keď sa maminka vrátila z kuchyne neverila vlastným očiam. Jej dcérka ozdobila stromček úplne sama!
„Tie ozdoby som naposledy videla u svojej babičky!“ povedala dojato maminka svojej Hanke. Tá hrdo stála s kocúrom pri stromčeku.
„Je krásny. Ďakujem..“ povedala maminka a utrela si slzy. Ozdoby od jej babičky zdobili ich stromček, ktorý hrdo stál pri krbe. Síce bol strakamatý, ako dúha, ale bol to Hankin prvý stromček. Maminka bola pyšná a dcérke podala za zásluhu horúcu čokoládu.
Samozrejme, jednu si určite zaslúžil i ocko, ktorý krásne ozdobil celý dom.
Rodinka Šálikovcov sa schúlila pred krb pri krásne zdobený stromček, kde si spolu vychutnávali nie len horúcu čokoládu ale i vianočnú rozprávku. Maminka dcérke porozprávala príbeh o jej Vianociach u babičky, kde spolu s ňou vyrábala tie ozdoby, ktoré Hanka zavesila na stromček. Boli to chvíle, ktoré si zapamätajú. Hanka sa najviac tešila zo svojho dúhového stromčeka a z toho, že maminke spravila radosť. Samozrejme, sa tešila i na darčeky na a na to čo len na stromček Ježiško povie, keď jej donesie darčeky.
Hanka však vedela, že najväčší darček je to, že sú na Vianoce všetci spolu.
