V jednom malom mestečku žila dievčina menom Julka. Bola veľmi šikovná a vždy sa snažila byť najlepšia vo všetkom, čo robila. Rada sa učila, ale občas sa niečo nepodarilo. A tak sa to stalo aj raz, keď mala napísať diktát.
„Julka, dnes nás čaká veľký diktát. Musíš sa sústrediť,“ povedala jej učiteľka, pani Nováková, keď sa deti posadili do lavíc.
Julka sa veľmi snažila. Učila sa celú noc, čítala slová, písala si poznámky. Chcela mať všetko dokonalé. Avšak, keď pani Nováková začala diktovať, niektoré slová sa jej plietli a ona ich nezapísala správne. Srdce jej bilo rýchlo, pretože vedela, že spravila chyby.
Po diktáte pani Nováková zobrala zošity a začala opravovať. Julka bola nervózna a čakala, kedy jej vráti svoju prácu. Keď pani učiteľka prišla k jej lavici, podala jej diktát s veľkou červenou päťkou.
„Prečo…?“ Julka sa pozrela na svoj diktát a jej oči sa naplnili slzami. Päťka! Najhoršia známka, akú kedy dostala. Všetky ostatné deti sa začali chichotať, ale Julka sa cítila úplne zle. Nikdy nebude dosť dobrá!
Po škole Julka odišla domov a bez slova sa zavrela v izbe. Rodičia sa o ňu báli, pretože vedeli, že Julka je smutná.
Mama prišla do izby, sadla si k Julke a opýtala sa: „Julka, čo sa stalo?“
„Dostala som päťku… Nikdy nie som dosť dobrá,“ odpovedala Julka so slzami v očiach.
Mama sa usmiala a povedala: „Zlatko, päťka nie je koniec sveta. Všetci robíme chyby. Dôležité je, že sa učíme a snažíme sa. A aj keď sa niečo nepodarí, môžeme sa z toho poučiť a zlepšiť sa. Každý deň je nový začiatok.“
Julka sa pomaly usmiala a rozhodla sa, že sa nebude vzdávať. Nabudúce sa bude ešte viac snažiť – ale bez strachu z chýb.
A tak Julka pochopila, že jedna päťka z diktátu nie je koniec sveta a že aj z chýb sa dá veľa naučiť.
