V jednom veľkom kráľovstve žila princezná Anna, ktorá bola známa svojou krásou a láskavosťou. Ale mala jednu zvláštnosť – každú noc, keď spala, vstávala a chodila po zámku, akoby bola úplne prebudená, hoci spala. Volali ju „námesačná princezná“.
Nikto nevedel, prečo sa to deje. Ani samotná Anna si to nevšimla, keďže bola vtedy stále v hlbokom spánku. Každú noc, keď zaspala, začala blúdiť po chodbách zámku. Prechádzala krajšími izbami, občas si pohladila kvetinu alebo spočinula pohľadom na zrkadle, akoby si užívala krásy sveta okolo seba.
Jedného večera, keď sa princezná Anna opäť vybrala na svoju nočnú prechádzku, uvidela na okne v záhrade záblesk svetla. Zvedavo sa k nemu priblížila a uvidela tajomného muža, ktorý sa objavoval iba počas jej nočných výprav. Bol to starý čarodejník, ktorý poznal tajomstvo námesačnosti.
„Princezná Anna,“ povedal čarodejník, „viem, že počas noci blúdiš po zámku, aj keď spíš. Tvoj spánok je iný než u ostatných ľudí. Čo keby som ti pomohol nájsť spôsob, ako si oddýchnuť bez toho, aby si sa túlala v spánku?“
Anna sa zamyslela, ale bola zvedavá. „Ako by si mi mohol pomôcť?“
Čarodejník jej dal malý amulet, ktorý mal zvláštnu moc. „Každú noc, predtým než zaspíš, drž tento amulet v ruke a sústreď sa na pokoj a ticho. Tento amulet ti pomôže usmerniť tvoje sny, aby si neblúdila.“
Princezná Anna poslúchla a každú noc si držala amulet pri srdci. Čoskoro si všimla, že začala spávať pokojnejšie a neprebúdzala sa už na svojich nočných prechádzkach.
Odvtedy sa princezná Anna stala najlepšie spávajúcou princeznou v celom kráľovstve a hoci občas mala sny o krásnych miestach, už nikdy neblúdila v noci. Ráno sa vždy zobudila oddýchnutá a pripravená na nový deň.
