Bolo raz jedno malé veselé dievčatko menom Hanka. Malé dievčatko však svoj čas netrávilo pri počítači či s bábikami, ale s maminou v kuchyni. Keď nebola v škole, s maminkou piekli všakovaké chutné koláče a z ich kuchyne sa niesla sladká vôňa. Nejedna pekáreň či cukráreň by im závidela.
Blížili sa ockove narodeniny a Hanka dostala nápad. Prišla zo školy a jej krôčiky smerovali rovno do kuchyne.
„Mami, môžeme pripraviť tortu na ockove narodeniny?“ spýtala sa Hanka veselo.
„Avšak teraz chcem piecť sama a ty mi môžeš len radiť, čo a ako spraviť. Môžeme to tak spraviť? Prosíííím,“ prosila sa dcérka maminke. Chcela konečne niečo upiecť sama.
Maminka sa usmiala. Tento nápad sa jej veru páčil. Nebude teraz pomáhať Hanke s pečením, ale naopak.
„Samozrejme, Hanka. Budem tvoja pomocníčka, tak ako ty si vždy moja,“ odvetila mama a pohladila dievčatko po strapatých vrkočoch.
Prišlo sobotňajšie ráno a ocko odišiel do mesta nakúpiť veci na poobednú oslavu svojich narodenín.
Hanka sa prezliekla z pyžamka, umyla si zúbky a tvár a utekala do kuchyne.
Dievčatko si pevne uviazalo zásteru a z knižky receptov našla recept na čokoládovú tortu, na ktorej sa s maminkou dohodli, že ju upečú ockovi.
Dievčatko si pekne nachystalo všetky suroviny, ako ju to maminka učila.
„A môžeš čarovať ako pravá cukrárka!“ odvetila maminka s úsmevom.
Hanka si dôkladne odmerala múku, cukor a mliečko. Potom šikovne rozbila vajíčka, do ktorých jej nepadla ani jedna škrupinka a s maminkinou pomocou zarobili cesto.
Do cesta ešte pridala aj ockove obľúbené kúsky mliečnej čokolády.
Hanke to išlo skutočne ako pravej pekárke a maminka sa nevedela vynadívať na svoju šikovnú dcérku.
Keď nastal čas vložiť koláč do rúry, Hanka sa zhlboka nadýchla.
Forma s tortou bola trochu ťažká a keď sa naklonila bližšie, náhodne sa dotkla okraja horúcej rúry.
„Au!“ povedala vystrašene, keď položila formu do trúby. Trošku sa popálila na ruke.
Maminka k dcérke hneď priutekala.
„Hanka, veď som ti povedala, že máš počkať, keď budeš tortu vkladať do trúby,“ povedala maminka dcérke a potom jej ruku dala pod studenú vodu.
„Ja viem, mami, prepáč. Chcela som to zvládnuť sama. Ale ani ma to nebolí, naozaj,“ povedala Hanka, i keď ju ručička trošku bolela. Na ručičke mala malý červený fľak.
Hanka sa však nevzdávala.
Keď sa torta upiekla, rozhodla sa pokračovať.
Keď torta vychladla, krásne ju ozdobila chutnými jahôdkami a dokonca tam aj napísala s lentilkami „Ockovi“. Torta bola skutočne krásna.
„Síce si sa trošku popálila, ale nevzdala si sa a torta sa ti skutočne podarila. Je krásna a určite bude aj chutná. Som na teba pyšná!“ pochválila maminka Hanku a objali sa. Podarilo sa im to.
Keď sa ocko vrátil domov, Hanka a maminka čakali ocka v obývačke.
„Všetko najlepšie!“ skríklo dievčatko od radosti s tortou v rukách.
Ocko hľadel na krásnu tortu.
„Tá je ale krásna. Ďakujem vám. Hanka, to si upiekla sama?“ spýtal sa dcérky.
Hanka sa zachichotala.
„Áno, i keď s maminkinou maličkou pomocou,“ povedalo dievčatko.
Ocko ju objal a oslava sa pomaly mohla začať.
Dom sa pomaly zaplnil rodinou a okrem veselej hudby a smiechu sa ozývalo domom aj chválenie.
Všetci chválili chutnú tortu, ktorú malá pekárka Hanka ockovi upiekla. A veru, skutočne sa jej podarila.
Síce sa trošku popálila, ale to sa predsa stáva i tým najlepším pekárom a jedného dňa z malej Hanky určite vyrastie skvelá pekárka či cukrárka.
