Bola raz jedna veľká gorila menom Frankie. Gorila to bola síce veľká a na prvý pohľad pôsobila hrozivo, no srdce mala na pravom mieste. Gorily sa však všetci báli, pretože pôsobila majestátne, mala veľké svaly a vyzerala hrozivo. Všetky zvieratá mali pred ňou rešpekt, no i strach. Nik neveril jej priateľskému pohľadu, a to ju veľmi trápilo.
Jedného dňa sa Frankie potulovala džungľou, hľadajúc si niečo pod zub. Najradšej si pochutnávala na chrumkavých listoch či na šťavnatom ovocí, ktoré niekedy našla. Jej hľadanie však prerušilo volanie o pomoc. Frankie zišla dole zo stromu, pretože začula akýsi plač a kričanie o záchranu. Opatrne prešla popri veľkých stromoch, sledujúc každý svoj krok, aby náhodou nestúpila na nejakého chrobáčika či žabku, ktorých je v džungli množstvo. Išla za zvukom, keď v tom popri veľkých farebných kvetoch natrafila na malého papagája, ktorý ležal na zemi a plakal od bolesti. Papagáj mal poranené krídlo a vzlietnuť sa mu veru nedarilo.
Keď sa zrazu nad papagájom objavil hrozivý tieň. Papagáj zdvihol pohľad a zrazu pred ním stála veľká gorila, Frankie.
Splašene sa metal po zemi, snažiac sa vzlietnuť, no jeho boľavé krídlo mu v tom zabránilo.
„Neboj sa, ja ti chcem pomôcť. Ja som predsa bylinožravec, ja ťa nezjem,“ odvetila Frankie milým hrubým hlasom.
Papagáj, ktorý sa volal Tiki, sa však veľmi bál. Veľkým tvorom v džungli sa vždy snažil vyhýbať a s krídlami hore vysoko v bezpečí sa mu to vždy darilo.
„Ale, ale, žeby chutné raňajky, sssss,“ zasyčal zelený had, ktorý sa zrazu priplazil k poranenému papagájovi Tikimu.
„Môžeme sa podeliiiiť, keď chcešššš,“ zasyčal opäť veľký had a jeho žlté oči sa pozreli na veľkú gorilu. Frankiemu sa však jeho nápad nepáčil. Chcela Tikimu pomôcť, nie ho spapať.
„Ja ho zjesť neplánujem a ani ty! A teraz zmizni preč!“ povedala gorila nahnevane a hrozivo sa buchla po hrudi, aby hada vyhnala preč. Ten hlasno zasyčal, no nikam neodišiel.
Gorila Frankie sa však hada nebála, aj keď mal v zuboch hrozivý jed. Schytila hada a zahnaním ho zahodila ďaleko preč, kamsi do džungle. Nechcela, aby papagájovi ublížila.
„Ďakujem ti za záchranu,“ povedal zranený papagáj Tiki. Frankie sa usmiala a opatrne chytila malého papagája a vložila si ho do náručia.
„Môžem ťa zobrať do bezpečia a skúsiť ti ošetriť tvoje krídlo?“ spýtala sa Frankie papagája Tikiho. Ten sa síce ešte trošku bál, no nakoniec prikývol.
Gorila neváhala a opatrne vzala Tikia k sebe domov, kde položila papagája do svojho hniezda zo zelených tráv a všelijakých konárikov. Tam pomaly, s opatrnými pohybmi prstov, obviazala krídlo Tikimu s lianami.
„Ďakujem,“ odvetil Tiki a padol do hlbokého spánku od únavy a vyčerpania. Gorila každý deň dávala pozor na papagája a až keď bol úplne zdravý, vyletel do oblohy.
„Kto by si myslel, že taká veľká gorila mi jedného dňa zachráni nielen krídlo, ale i život,“ odvetil Tiki vďačne a veselo lietal po okolí konečne so zdravým krídlom.
A tak sa z papagája Tikiho a veľkej gorily Frankieho stali priatelia. Dokonca i ostatné zvieratká v džungli sa dozvedeli o jeho statočnosti a záchrane a už sa ho viac nebáli. Veď predsa ochránil papagája a ošetril mu poranené krídlo. A tak sa z veľkej gorily, ktorej sa všetci báli, stala kamarátka, na ktorú sa vždy môžu zvieratká spoľahnúť a už sa jej viac nebáli.
