Bingo bol malý mravec žijúci v rušnej kolónii plnej mravčekov. Zatiaľ čo iní nosili omrvinky a kopali tunely v mravenisku, Bingo sníval o dobrodružstve. Bol známy tým, že sa túlal ďaleko od domova a bol vždy zvedavý na svet za hranicami ich lesa.
Všetky ostatné mravce v kolónii sa mu smiali, že len sníva o dobrodružstve a pritom je len obyčajný mravec. Síce tiež musel vypomáhať s nosením omrviniek a poslúchať kráľovnú, no vždy sa zatúlal kamsi ďaleko, aby uvidel nové kúty lesa. Nik ho však nechápal a Bingo veril, že sa jedného dňa jeho sen o dobrodružstve splní, no netušil, že príde tak skoro.
Jedného rána, keď sa Bingo chystal do práce hľadať omrvinky, zavolala si ho kráľovná ich kolónie. Bola to veľká kráľovná, mravec menom Kala.
„Čo som spravil?“ spýtal sa bojazlivo malý Bingo a poklonil sa pred kráľovnou.
„Och, určite ho ide vyhrešiť za to, že vždy hľadá omrvinky tak ďaleko od ich mraveniska,“ pomyslel si mravček.
Kráľovná sa však usmiala a vôbec sa netvárila nahnevane.
„Neboj sa, môj milý Bingo. Viem, že si statočný mravec, ktorý vždy blúdi sám lesom. A preto mám pre teba dôležitú úlohu. Ďaleko za naším lesom a za veľkou cestou leží park plný pokladov a dostatok jedla na celú zimu. Chcem, aby si ho našiel,“ odvetila vrúcne kráľovná. Kala mala od Binga veľké očakávania, nik sa pred ním do parku ešte neodvážil.
Mravčekove oči sa rozžiarili. „Toto je misia ako stvorená pre mňa!“ pomyslel si Bingo. „Áno! Pôjdem!“ zvolal odhodlane. Mravček si zbalil svoj malý batoh a vydal sa na najdlhšiu cestu svojho života. Bolo to dobrodružstvo, na ktoré čakal.
Cesta však nebola jednoduchá. Prechádzal blatistými lesnými chodníkmi, uhýbal sa padajúcim žaluďom a dokonca stretol aj veľkého chrobáka, pred ktorým sa schoval pod kameňom. Ten by ho veru určite zožral. Bingo sa cítil sám, no vedel, že to dokáže.
Dokonca ho chytil aj veľký dážď, pred ktorým sa celý deň musel schovávať pod stromom. Bola mu zima a bál sa, no povedal si, že sa nevzdá, musí kráľovnej i sebe dokázať, že to zvládne. A tak, keď ustal dážď, Bingo odhodlane prešiel zvyšný kus lesa.
A zrazu sa pred ním ocitla veľká cesta. Cez ňu prechádzali čudesné obrovské tvory. Vydávali smiešny zvuk a mali akési kolesá. Vnútri dokonca niekto sedel. Také čosi veru Bingo ešte nevidel.
A tak čakal hodiny pri ceste, kým sa odvážil prejsť na druhú stranu parku. Keď sa zotmievalo a na ceste už neboli tie čudesné hlučné tvory, konečne sa mravček odvážil a precupitkal na druhú stranu cesty.
A tam to bolo! Pred Bingom zrazu stál obrovský park plný ovocných kríkov, veľkých stromov či smiešnych preliezok pre deti. Bol prázdny, čo Bingovi vyhovovalo. Veľký zelený park bol plný zázrakov. Mravček objavil na zemi mäkké omrvinky z chlebíka a dokonca aj veľké nedojedené koláče či kúsky ovocia. Bol to ako raj!
Bingo jasal a neveriacky hľadel na zázrak, ktorý objavil. „Stálo to za to,“ pomyslel si, vediac, že cesta sem ľahká veru nebola. Vzal si kúsok z koláčiku a vybral sa domov. Musel sem doviesť ostatných mravcov, aby nazbierali zásoby na zimu.
Keď sa Bingo vrátil, celá kolónia jasala a kráľovná neverila tomu, čo tento malý mravček dokázal. A veru už sa mu viac nikto nesmial. A tak sa Bingo stal hrdinom kolónie a ostatných mravčekov zaviedol priamo do raja omrviniek a jedla.
A tak si všetci nazbierali vďaka Bingovej odvahe zásoby na zimu a mravenisko viac nebolo hladné.
