Kde bolo, tam bolo, raz jedno dievčatko, ktoré sa volalo Adelka. Veselá Adelka mala letné prázdniny a najviac sa ľúbila hrať na dvore so svojou malou mačkou Mickou, ktorú dostala na narodeniny. Bolo to malé sivé hravé mačiatko, ktoré objavovalo svet.
Poskakovala si veselo po zelenej trávičke, naháňala sa za klbkom či sa hrala s Adelkou na schovávačku. Najviac sa však bála plotu, za ktorým bol susedin veľký pes Dunčo, a preto sa plotu Micka vždy vyhýbala.
Jedného dňa, keď išla Adelka dať svojmu mačiatku vodičku, Micka sa kamsi zatúlala. Keď sa Adelka vrátila na dvor s miskou vody, Micka nikde nebola.
„Micka, kde si sa mi schovala?“ kričala Adelka hľadajúc mačičku na záhrade. Určite sa jej niekde schovala. Adelka sa pozrela pod čučoriedkový krík, pod stoličky na terase, ba i do garáže. No Micka nikde nebola. Ani jej mňaukanie sa neozývalo ako zvyčajne.
„Maaaami, Micka zmizla!“ priutekalo dievčatko do kuchyne za maminkou, ktorá práve pripravovala obed.
„Neboj sa, určite sa vráti, len sa niekde prechádza, to mačky robia,“ vysvetlila maminka dcérke.
Adelke to však nedalo. Vedela, že Micka sa ešte bojí niekam chodiť a stále sa drží pri nej, určite by bez nej nikam nešla.
Ešte raz sa teda vybralo dievčatko do záhrady, ktorú celú prehľadalo. No po malom mačiatku nebolo ani stopy.
Zrazu ktosi zazvonil pri bráne. Maminka s Adelkou priutekali k bráne, kde stála ich milá pani suseda, teta Milka.
„Poďte, niečo vám ukážem!“ odvetila s úsmevom suseda a maminka s Adelkou milú staršiu pani nasledovali k nej domov.
A neuveríte! Teta Milka zaviedla maminku s Adelkou do jej záhrady, kde Micka ležala v búde psíka Dunča.
Čierny psík Dunčo bol totiž psík susedy Milky, ten psík, ktorého sa tak Micka vždy bála.
No a teraz? Malé mačiatko ležalo v búde pri Dunčovi a spolu spinkali a nahlas vyfukovali.
Adelka neverila vlastným očiam, veď sa ho Micka vždy bála.
A ako sa tam dostala? Teta Milka, ktorá sedela na záhrade, videla presne, ako sa k nim mačiatko zatúlalo, a tak im to rozpovedala.
Micka sledovala vtáčika na plote a omylom spadla k nim na dvor, kde ju Dunčo milo privítal. Na záhrade sa spolu hrali s loptičkou a od únavy zaspali v búde.
Od toho dňa sa Micka už viac plotu ani veľkého psíka Dunča nebála a stali sa z nich priatelia.
Adelka bola rada, že jej malé mačiatko prekonalo svoj strach a zistila, že aj medzi psíkom a mačičkou môžu byť priateľstvá.
A tak sa Adelke začali skvelé prázdniny, ktoré strávi naháňaním sa s Dunčom a Mickou!
