Eliška milovala knihy. Čítala ich pod stolom, na stromoch, v posteli aj pri obede. Raz si v knižnici všimla starú zaprášenú knihu s výkričníkom na obale. Opatrne ju otvorila a vyletel z nej malý papierový dráčik.
„Som Papižúr!“ zareval, ale vôbec to nebolo strašné. Skôr to znelo ako šušťanie stránok.

Papižúr vysvetlil, že je knižný drak – strážca príbehov. Má však problém: deti prestali čítať staré knihy. Niektoré ich dokonca pokreslili alebo roztrhali. Dráčik slabol. Ak prestane existovať, všetky príbehy zabudnutých kníh zmiznú.
Eliška bola odhodlaná pomôcť. „Zachránime všetky knihy!“
Najprv navštívila svojich spolužiakov. „Poďte čítať so mnou,“ vyzvala ich.
Niektorí mávli rukou: „Radšej mobily.“
Iní sa smiali: „Knihy sú nudné.“
Papižúr zosmutnel. Jeho papierové krídla sa začali krčiť. Eliška premýšľala. Musí niečo vymyslieť.
Na druhý deň prišla do školy s kufríkom plným kníh. V triede učiteľka vyhlásila tvorivý deň. Eliška sa postavila a povedala: „Každá kniha je ako tajná brána. Kto ju otvorí, môže sa dostať do iného sveta.“
A aby to dokázala, nechala Papižúra jemne preletieť triedou. Dráčik rozfúkal iskry z papierových ústrižkov, ktoré vytvorili malé ilúzie – loď na mori, zasnežený hrad, lietajúce ostrovy. Deti híkali.
„To je z knihy?“
„Áno,“ prikývla Eliška. „Z KAŽDEJ knihy. Stačí ju prečítať.“
Deti sa rozbehli ku kufríku. Každý si vybral knihu, ktorá ho zaujala. Niektoré deti našli príbehy o zvieratkách, iné o mágii, ďalšie o vede či dobrodružstvách.
Papižúr silnel. Jeho papierová koža sa leskla ako zlato. „Eliška, zachránila si ma,“ povedal dojatým hlasom.
Ale ostával posledný problém – staré roztrhané knihy, ktoré nikto nechcel.
Eliška usporiadala „Deň opravy kníh“. Zlepovali roztrhané stránky, zalepovali rohy, čistili obaly a dokonca vyrábali nové obálky.
Na konci dňa mali celú krabicu krásne opravených kníh. Knižnica sa rozžiarila.
Papižúr znovu vzlietol. Tentoraz už nebol maličký – vyrástol na veľkého, múdreho knižného draka. „Budem ich chrániť,“ povedal. „A ty šír ich kúzlo.“
Eliška sa usmiala. „Sľubujem.“