V jednom velikánskom lese žil ježko Edo so svojou rodinou. V stromovej nore býval s mamičkou a ockom, dvoma staršími bračekmi, babkou a dedkom. To už boli poriadne starí ježkovia so sivými pichliačmi, ale boli to tí najlepší rozprávači rozprávok na dobrú noc.
Starší bratia sa Edovi občas posmievali, že ešte stále verí rozprávkovým príbehom. On sa však nenechal odradiť a ďalej hltal každé slovo o čarovných pokladoch, princeznách a čarodejníkoch.
Raz večer mu dedko rozprával naozaj napínavý príbeh. „Stalo sa to veľmi dávno,“ začal rozprávať. „To vtedy ešte ani moji starí rodičia neboli na svete.“ Bol to príbeh o čarovnej hore, ktorá ležala ďaleko za lesmi. Pod horou tiekla rieka a okolo nej sa rozprestieralo malebné údolie. Bola to veľmi krásna a úrodná oblasť. Všetky zvieratká sa tam mali dobre, pretože tam mali dostatok všetkého, čo potrebovali pre spokojný život. Každý mal svoju noru alebo hniezdo, dosť jedla a čerstvú vodu z rieky. O svoje údolie sa pekne starali, a tak za to dostali odmenu. Hovorilo sa, že hora, ktorá sa vypína nad údolím, je čarovná. Niekto tomu veril, iný sa tomu smial. Ale jedno je isté – bola to pravda.
Jedného rána, keď sa zvieratká zobudili, uprostred údolia stál mohutný strom. Mal dlhé, silné korene, ktoré sa trávou tiahli k hore a siahali až pod hladinu rieky. Nikto nechápal, kde sa tam ten strom vzal a ako mohol cez noc tak rýchlo vyrásť. Vyzeral nádherne, majestátne a stal sa symbolom celého údolia. Bobry a vydry si pod jeho koreňmi spravili hniezda. Mláďatká si z jeho konárov robili šmýkačky a preliezačky. V korune sa usadilo nespočetne veľa vtáčikov a veveričiek. Každý večer sa pod ním zvieratká stretli a rozprávali si, čo všetko zažili počas dňa.
Ukázalo sa, že to nebol obyčajný strom. Nielenže poskytol domov toľkým zvieratkám, ale tajomnou čarovnou silou chránil celé údolie. Keď prišla silná búrka, snehová metelica alebo padali kamene z hory, v údolí sa nikdy nič nestalo. Strom mal svoju ochrannú moc a stále bol silný a krásne obrastený zelenými lístočkami. Len na zimu opadal ako každý iný strom. Ale hneď z jari sa jeho vetvičky začali plniť novými lístočkami.
„A čo sa s tým stromom stalo?“ chcel vedieť malý Edo. „No, asi tam stále stojí a chráni svoje údolie,“ povedal dedko. Potom mu poprial dobrú noc a išli spať. Edovi sa snívalo o čarovnom strome. Prial by si navštíviť to prekrásne údolie a vidieť ho.
Na druhý deň bol pri raňajkách tichý a zamyslený. Všetci si mysleli, že je to preto, že sú prázdniny a Edo len rozmýšľa, s kým sa dnes bude hrať. To však nebola pravda. Edo sa rozhodol, že ten strom skúsi nájsť. Bál sa o tom niekomu povedať, aby mu výpravu nezakázali. Dojedol raňajky a povedal všetkým, že ide za kamarátmi k rieke. „Na obed buď doma,“ volala naňho maminka. Edo sa vybral k rieke, ale pokračoval ďalej proti prúdu. Myslel si, že tam, odkiaľ rieka tečie, musí byť to čarovné údolie s kúzelným stromom. Vybral sa na cestu a úplne stratil pojem o čase. Keď bol hladný, našiel si pár lístkov a chrobáčikov a išiel zase ďalej. Vôbec sa nebál, práve naopak, už sa nemohol dočkať, ako sa všetkým pochváli, že našiel strom z dedkovho rozprávania.
Medzitým sa doma maminka hnevala, že neprišiel na obed ani na olovrant. Keď sa zvečerilo a Edo sa stále nevracal, všetci oňho začali mať strach. Aj Edo sa začal báť. Uvedomil si, že to nebol dobrý nápad odísť a nikomu o tom nepovedať. Všetko ho bolelo a nevedel, kde je. Les naokolo bol tmavý, cudzí, plný strašidelných zvukov. Našiel si pník obrastený machom a stočil sa pri ňom do klbka. Stále sa obzeral na všetky strany a dúfal, že sa mu nič nestane.
Jeho rodina sa zatiaľ spolu so susedmi pustila do veľkého pátrania. Svetlušky im svietili na cestu, aby mohli prehľadávať celý les. Až tesne nad ránom našla vystrašeného Eda vydria rodinka, ktorá sa rozhodla prehľadávať rieku proti prúdu. Nikto nemohol uveriť, že sa dostal až tak ďaleko. Tešili sa, že je v poriadku, a ani sa naňho veľmi nehnevali.
Rodičia Edovi vysvetlili, že nesmie chodiť tak ďaleko sám a vždy im musí povedať, kam ide. Edo sa všetkým ospravedlnil a sľúbil, že to už neurobí. Prečo sa vybral tak ďaleko, však prezradil len dedkovi a sľúbili si, že to bude ich tajomstvo.
