Bol raz jeden chlapček menom Maťko, ktorý sa veľmi bál tmy. Čím bol starší a rástol, uvedomil si, že tma je hrozivá. Predtým na také veci nemyslel, no teraz, vždy keď sa zhasli svetlá v jeho izbičke a maminka mu zaželala dobrú noc, tiene na stene sa zdali veľké a strašidelné.
Vyzerali ako hrozivé príšery, ktoré sa hýbali zo strany na stranu, smiali sa mu a pozorovali ho. Maťko si vždy vytiahol paplónik až po vrch, zavrel očká a pokúsil sa zaspinkať.
Ako si chlapček jedného večera líhal do postele, maminka mu dala pusu na dobrú noc, no neodišla ako zvyčajne. Sadla si k nemu na posteľ a jemne ho pohladila po tmavých vláskoch. Všimla si, že jej synček bol v posledných dňoch iný. Všimla si, že sa začal báť tmy.
„Neboj sa, Maťko. Každý sa niečoho bojíme. Tmy sa v izbičke však báť nemusíš,“ povedala mu s úsmevom a s jeho obľúbenou modrou baterkou zasvietila na stenu oproti posteli.
„Pozri, tam tie veci vyzerajú hrozivo bez svetla, no keď na ne zasvietiš baterkou, budú to v skutočnosti len tvoje hračky,“ vysvetlila mu maminka.
Svetielko nebolo silné, ale stačilo na to, aby rozohnalo aj tie najväčšie tiene na stene. A Maťko si uvedomil, že maminka má pravdu. A že ten hrozivý tieň, ktorý vyzeral ako strašidlo, bol len jeho plyšový medvedík sediaci na stoličke či robot, ktorý stál na poličke. Veď on si myslel, že to sú hrozivé príšery.
Maťko sa usmial na maminku a s baterkou behal po izbe. Uvedomil si, že všetko, čo mu prišlo predtým strašidelné, dobre pozná – sú to predsa jeho hračky či pohodené oblečenie.
„To boli celý čas moje hračky?“ zasmial sa chlapček, keď tiene pod svetlom baterky zmizli.
„Vidíš? Niekedy nás vystraší len naša fantázia. A vy, detičky, ju máte teda velikánsku,“ zasmiala sa maminka a zakryla chlapčeka paplónikom.
„Tak a teraz sa môže spinkať, dobrú nôcku,“ povedala maminka a pobozkala chlapčeka na čielko.
Maťko si privinul svojho macka, zababušil sa do paplónika a už sa viac nebál. Maminka mu nechala pootvorené dvere, nech ide do izbičky svetlo z chodby, keby sa ešte trošku bál, a chlapček mal po ruke aj svoju baterku, keby sa náhodou ešte čohosi zľakol. Vedel však, že tma nie je taká strašidelná, ako si myslel.
