Na okraji mesta bol veľký kopec. Bol to perfektný svah na zimné šantenie. V zime naň chodili deti z celého mesta. Jazdili na ňom na sánkach a boboch. Uprostred toho kopca stál mohutný strom. Mal silné konáre. A každú zimu na nich sedelo niekoľko havranov. Zo stromu mali krásny výhľad a skvele videli na celý kopec.
Raz sa na kopci zišlo niekoľko detí. Mali so sebou lyže. Chceli sa na nich naučiť jazdiť, a tak si ich nasadili. Jedno po druhom sa snažilo pomaly schádzať svah. Ale nešlo im to.
Havrany po celý čas všetko pozorovali zo stromu a skoro sa uchechtali smiechom. Úplne sa za bruchá chytali. „Jééé, to je sranda. Pozri, tam je úplná padavka. A tamten neprešiel ani meter. A tamtá urobila s lyžami kotrmelec,“ pokrikovali medzi sebou havrany a smiali sa padajúcim deťom.
V tej chvíli jedno dievčatko nabralo obrovskú rýchlosť pri zjazde zo svahu. Nohy sa jej rozkmitali a kolienka roztriasli. Asi v polovici kopca sa úplne prevrátila, lyže lietali vzduchom a dievčatko dopadlo tvrdo na zem. Najprv sa všetci smiali a havrany snáď najviac. Potom jedno dievčatko rýchlo pribehlo a zistilo, že je to vážne a že sa jej kamarátke naozaj niečo zlé stalo. A tak začalo volať: „Pomoc! Pomôžte mi! Toto už nie je sranda! Niečo jej je.“
Deti zbystrili a zbehli sa okolo oboch dievčat. Havrany sa prestali smiať. Pozerali na deti, ako sa snažia dievčatko zdvihnúť. No, nešlo to. A tak jeden z havranov zavelil: „Poďte, musíme jej pomôcť. Tu končí všetka sranda. Každý vezme dievča do svojich pazúrov a spoločne ju odnesieme do nemocnice.“
A tak všetky havrany prileteli k dievčatku, ktoré ležalo na zemi. Opatrne zasekli do jej oblečenia pazúry a začali mávať krídlami, čo im sily stačili. Potom sa s dievčaťom zdvihli a leteli smerom k nemocnici. Ostatné deti bežali zároveň s nimi. Dievčatko len pozeralo okolo seba, čo sa to deje. Letela pomaly vzduchom a nad zemou ju niesli havrany. Po chvíli v poriadku havrany doleteli do cieľa.
Keď sa otvorili dvere nemocnice, bol to neuveriteľný pohľad. Zasnežené deti bežali dovnútra a nad nimi letiace havrany nesúce zranené dievčatko. Sestry a doktori spočiatku len zízali úžasom. Potom ale deti začali rozprávať: „Naša kamarátka je zranená! Spadla na kopci na lyžiach. Havrany ju nám sem pomohli doniesť.“ V tej chvíli sestry aj doktori vzali zranené dievča na nosidlá a odviezli ju za zatvorené dvere. Havrany práve stáli pri dverách a chystali sa odletieť, keď v tej chvíli na nich deti zavolali: „Ďakujeme, kamaráti. Uvidíme sa zase na kopci.“ Havrany zamávali krídlami a odleteli preč. Doteraz havrany sedávajú na strome nad svahom a dávajú pozor na deti, keď na ňom jazdia. A deti sú veľmi rady, že tam majú taký dozor.
