Pamätáte si na Buddyho? Po tom, ako sa musel zmieriť s tým, že u susedov ho bude už navždy provokovať mačka s mačencami, sa musel vyrovnať s ďalším problémom, s poštárom. Poštár Ferko bol milý chlapík. Veselý a zhovorčivý. Každého v dedine poznal, s každým sa porozprával. Ľudia ho mali radi a vždy sa tešili, keď im mal doniesť poštu. Jediný, kto ho nemal rád bol Buddy.
Ale netreba to chápať zle. Budy je predsa pes a to je jasné, že psi nemajú radi poštárov. Veď poštári chodia tak blízko k tej bránke! Isto chcú niečo ukradnúť! A čo je úlohou psa? No predsa chrániť dvor svojich pánov! A tak Buddy, hneď ako videl, že sa blíži Ferko na svojom bicykli, utekal k bráne a začal zúrivo štekať. Veru, veru, ešte že tá bránka bola taká pevná, lebo by ju Buddy zhodil a vrhol sa na chudáka poštára. Ten ani nevedel, ako má hodiť do schránky listy, pretože Buddyho laby len čakali na okamih, aby ho mohli schmatnúť. Vždy keď Michal, alebo jeho rodičia počuli štekanie, vedeli už, že sa blíži poštár a utekali ho zachraňovať. No skúste to vysvetliť psovi! A neposlúchne a neposlúchne!
Chudák Ferko už dlhší čas rozmýšľal, ako by sa s Buddym skamarátil. Skúšal na neho rôzne finty – milo sa mu prihováral, no skúšal mu aj prikazovať. Nič však nezaberalo. Raz v obchode stretol Ferko Miška a videl, že kupuje veľké množstvo piškót. „Pre koho to kupuješ, Miško?“ opýtal sa Ferko. „No pre Buddyho! Ten piškóty jednoducho miluje!“ Ferko sa potešil a aj on si kúpil piškóty. Už začínal tušiť, čo by na Buddyho mohlo platiť. Na druhý deň išiel zase rozdávať poštu. A zase počul už z diaľky Buddyho štekot.
Nedal sa však zastrašiť, a keď prišiel k bránke, hodil Buddymu pár piškót. A Buddy? Ten zabudol na to, že má ochraňovať dvor a že poštár je jeho veľký nepriateľ. Jednoducho sa začal napchávať a Ferko pokojne hodil poštu do schránky. Odvtedy vždy, keď niesol poštu, mal so sebou Ferko aj piškóty. Pre istotu.
