Vesmír je nekonečný. Ani si nejde predstaviť, aký je veľký. Je tam plno planét a hviezd, dokonca aj mliečna dráha. Mnoho vesmírnych telies, ktoré sú neustále v pohybe. Niektoré planéty sa pravidelne otáčajú v rovnakom smere. Aj naša planéta Zem sa pohybuje. Otáča sa okolo Slnka a okolo svojej osi. Vďaka tomu máme noc, deň a štyri ročné obdobia. Raz sa však stalo niečo desivé. Zem sa zastavila.
Stalo sa to jedného večera. Deň sa už chýlil ku koncu. Slniečko malo zapadať, ale namiesto toho stálo nepochopiteľne vysoko na oblohe. Ľudia boli unavení, zvieratká zívali a chystali sa do pelieškov. Kvety sa už tiež klonili smerom dolu a chceli spať. Ale noc nie a nie prísť. Toho si všimol aj škriatok Vševedko. Malý mužík, ktorý síce žil na Zemi, ale dokázal lietať aj do vesmíru. Bol to škriatok, ktorý vedel všetko opraviť a napraviť.
Ten večer sa škriatok Vševedko zľakol. Sedel na strome a rozhliadal sa okolo. Videl, ako sú všetci na Zemi unavení, potrebujú ísť spať a oddýchnuť si. Ale nemohli, pretože stále bolo svetlo a teplo. V tej chvíli to škriatkovi došlo. „Zem sa neotáča, zastavila sa. Preto neprišiel večer ani noc. Slniečko nemá ako zapadnúť, keď Zem stojí,“ pomyslel si malý mužík. Musel to napraviť. Musel Zem zase rozhýbať. Inak by nebol život na našej planéte vôbec možný.
Škriatok Vševedko nechcel premárniť ani minútu, a tak čo najrýchlejšie utekal k sebe do domčeka. Obliekol si oblek, ktorý nosil, keď letel do vesmíru. Rozbehol sa, spustil ručné trysky ukryté vo svojom obleku a letel priamo do neba. Letel dlho a ďaleko. Preletel nebom cez mraky a hmlu, až priletel do samotného vesmíru. Nakoniec sa dostal na úplný okraj Zeme. Obletel ho zo všetkých strán a naozaj. Zem sa nepohla. A to bolo zle. Keď sa neotáča okolo slniečka a okolo svojej osi, nemôže sa všetko na Zemi striedať tak, ako má. Žiadne ročné obdobia, ani deň a noc.
Škriatok Vševedko to musel napraviť. Oprel sa rukami do okraja Zeme, zapol najsilnejšie turbá v obleku a pomaly začal so Zemou pohybovať. Nebolo to len tak jednoduché. Musel napnúť všetky svoje sily. A tiež to chvíľu trvalo. Roztočiť celú zemeguľu je predsa veľmi ťažké. Zem sa najprv nechcela pohnúť, ale malý mužík to nevzdával. Oprel sa ešte silnejšie do okraja zemegule a turbá v obleku nechal bežať na plný výkon. Po chvíli sa Zem otočila. A za ďalšiu chvíľu nabrala ten správny smer. Nakoniec to škriatok Vševedko dokázal. Zem roztočil.
„Hurá! Zvládol som to!“ radoval sa malý mužík. Keď videl, že sa Zem otáča, ako má, vrátil sa spokojne do svojho domčeka. Zložil zo seba oblek a úplne vyčerpaný si ľahol do postieľky. Za malú chvíľku už pozoroval, ako prichádza noc. Ľudia, zvieratká, rastlinky aj škriatok Vševedko mohli pokojne spať, pretože sa všetko vo vesmíre zase pohybovalo presne podľa vesmírnych pravidiel.
