Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ. Nie o ňom však bude tento príbeh. Tento príbeh bude o jeho radcovi, ktorý bol zlý a chamtivý. V mene kráľa chodil po kráľovstve a vyberal od chudobných ľudí veľké dane.
Daň z piecky, z komína, daň z metly, daň zo studne… Stále vymýšľal nové a nové dane, aby nosil kráľovi truhlice plné dukátov a tým sa mu zapáčil. Kráľ nevedel, ako radca získava peniaze a že zdiera chudobných ľudí! Nikto totiž nemal odvahu, povedať mu to.
Jedného dňa bol radca u starej vdovy. Tá sa starala sama o troch vnúčikov. Nemala peniaze ani na bochník chleba, nieto ešte na kráľovské poplatky.
„Zaplať starena!“ kričal na ňu.
„Nemám z čoho, pozrite sa! Nič nemám. Len tých vnúčikov, ktorých nemám čím nasýtiť. Čo by som vám mala dať?“
„Nemáš nič? Tak do žalára s tebou.“
Starena v zlosti vykríkla: „Preklínam tie tvoje dukáty, bodaj by sa všetky premenili na chlieb. Nič cennejšieho totižto nie je.“
Ako to starena vyslovila, v kráľovskej pokladnici sa všetky dukáty zmenili na chlieb. Keď to kráľ zistil, žiadal si od radcu vysvetlenie. A ten predsa len musel priznať pravdu. Nahnevaný kráľ dal prepustiť starenu, rozdať všetky premenené chleby chudobným a radcu vyhnať z kráľovstva. Zrušil všetky dane a dával si pozor, od koho si nechá radiť.
