Za lesom stál veľký mlyn. Jeho mlynárske koleso sa stále otáčalo a pán mlynár s pani mlynárovou, ktorí tam bývali, vyrábali múku pre celú dedinu. Vedľa mlyna bol rybník. Jeho hladina sa trblietala do ďaleka. Sem tam z neho šplechla voda a objavila sa bublinka, pretože rybník bol plný kaprov. Spokojne si tam plávali. O rybník sa staral vodník Ráček. Bol to dobrý vodník. Dohliadal, aby sa rybky v jeho rybníku mali dobre. Sedel vždy na svojej vŕbe nad vodou a jedol buchty, ktoré mu mlynárka nechávala za oknom. Dával pozor, aby bolo všetko v jeho rybníku tak, ako má byť. Vždy však nebolo všetko takto v pokoji.
Kedysi dávno, keď vodník Ráček takto sedel na svojej vŕbe, priskákali za ním žabky a volali: „Ráček, poď rýchlo zachrániť kapríka! Chytil sa do pasce! Nie je to ale pasca od rybárov, je to niečo iné! Takú sme ešte nevideli. Nevieme ho vyslobodiť. Rýchlo prosím! Utekaj za nami!“
Vodník rýchlo zoskočil zo svojej vŕby a bežal na druhý koniec rybníka za žabkami. Keď tam dobehol, nemohol uveriť svojim očiam. Kapor sa trepotal na brehu. Bol zamotaný do nejakého vrecka a nemohol sa dostať späť do vody. Ráčik pribehol práve včas. Rýchlo kapríka oslobodil a dal ho späť do vody. Potom vzal podivnú pascu do ruky, začal si ju prezerať a premýšľal, čo taká vec vôbec robí v jeho rybníku.
Kaprík sa vynoril a hovorí vodníkovi Ráčkovi: „Ďakujem ti, vodník, že si mi pomohol. Ešte chvíľu a už by som sa na brehu bez vody udusil. Pasca plávala pri brehu rybníka a boli v nej nejaké zvyšky jedla. Zlákalo ma, že by som si niečo zmlsol, a tak som sa do nej pozrel. Než som stihol čokoľvek zjesť, zamotal som sa a zostal na brehu bez vody.“
Vodník sa s kaprom rozlúčil a bol vďačný žabkám, že ho zavolali a kapríka spoločne zachránili. Musel ale prísť na to, odkiaľ sa tam podivné vrecko vzalo. A kto si to vôbec dovolil znečisťovať jeho rybník?! Dohovoril sa teda so žabičkami, že urobia hliadky. Budú sa striedať cez deň aj v noci, a budú sledovať každého, kto sa k rybníku priblíži. Preveria, čo tam robí. Pár dní sa nedialo nič. Len mlynárka chodila kapríky kŕmiť a večer si sadnúť na breh rybníka. Rada sledovala jeho trblietavú hladinu.
Až raz večer, to mal práve hliadku vodník Ráček a dve žabky, si k rybníku si sadol cudzí pán. Vodník ho trochu poznal, občas ho videl, ako prišiel do mlyna pre múku. Bol taký špinavý, strapatý a stále zamračený. Priblížil sa k rybníku, pozrel na hladinu a potom si vytiahol desiatu zamotanú v sáčku. Akonáhle dojedol, vstal a vrecko so zvyškom jedla zahodil do rybníka.
Vodník Ráček sa zhrozil. „To predsa nemôže! To je môj rybník a žijú tam kamaráti kapry. Odpadky patria do koša, nie do rybníka. Ja mu ukážem!“ pomyslel si vodník. Pán sa chystal na odchod, keď v tej chvíli pred neho vyskočil Ráček. Zakričal naňho, a ako ho v tme vyľakal, pán zavrávoral a spadol rovno do rybníka. Vodník len zavolal: „Teraz!“ A v rybníku sa to začalo hemžiť. Kapríci do neho začali narážať a plávali okolo neho tak rýchlo, že sa začal robiť vír. Žabky mu poskakovali po hlave. Pán len metal okolo rukami a volal o pomoc.
Po chvíľke dal vodník pokyn, nech ho žabky aj rybky nechajú. Pán sa doplazil k brehu a otočil sa na vodníka: „Ďakujem, že si im povedal, nech prestanú. Bál som sa, že sa utopím.“ „Nenechal by som ťa utopiť. Čo by som z toho mal? To ja nerobím. Len som chcel, nech sa vystrašíš a nech vidíš, aké to je,“ odpovedal vodník. „Čože nech viem, aké je?“ spýtal sa muž. „Tak ako ty si sa teraz metal vo vode a bál si sa, tak sa nedávno metal aj môj kamarát kaprík na brehu. Bol zamotaný do tvojich odpadkov, ktoré si hodil do rybníka. Skoro kvôli tebe umrel. Ak chceš chodiť k rybníku, už nikdy tu nehádž nič do vody. To mi sľúb!“ odvetil prísne vodník Ráček. Pán sa zahanbil a začervenal. Neuvedomil si, čo mohol spôsobiť svojou neporiadnosťou.
Odvtedy sa už nič také nestalo. Pán pravidelne chodieval k rybníku a vždy pamätal na to, čo sa nesmie. Nechcel, aby sa kvôli nemu niečo zlé kapríkom alebo komukoľvek inému prihodilo. Naopak – nosieval k rybníku kaprie maškrty a vodníkovi buchty. Sedeli potom spolu vedľa seba na vŕbe a rozprávali sa. Pozorujú kúzelnú trblietavú hladinu rybníka možno aj dnes.
