Bol marec. Hoci bol v kalendári prvý jarný deň, keď sa deti v 3.A pozreli von oknom, stále videli len sneh a sneh. „Toto sa mi vôbec nepáči! Už tu má byť jar!“ zvolal Tomáš, ktorý by si veľmi rád už konečne zahral futbal. „Ani nevrav! Zima by už mala konečne odísť!“ dodala Lenka, ktorá sa tešila na to, ako bude konečne jedávať zmrzlinu. „Mali by sme Zimu nájsť a povedať jej, že by už mala odísť,“ zamyslel sa Samko, „len kde ju nájdeme?“
Čítať ďalej →
Myška Hryzka mala jeden veľký problém. Ľudia v dome, v ktorom bývala, si kúpili novú mačku. Hryzka sa s ňou spoznala hneď na druhý deň ráno, keď sa vybrala hľadať do pivnice niečo pod zub. Zrazu sa z ničoho nič k nej prirútil ten obrovský chlpatý tvor. Hryzka sa zľakla a zaliezla do diery. Ešte tri ďalšie dni sa bála vyjsť von a v bruchu jej už riadne škŕkalo. Hryzka to už nevydržala.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý vyhlásil, že si za ženu vezme len takú princeznú, ktorá bude mať tristošesťdesiatpäť krásnych šiat. Kráľ totiž chodil každý deň v roku na ples do rôznych hradov a kráľovstiev a chcel, aby mal ženu, ktorá bude vždy krásna a pekne oblečená.
Čítať ďalej →
Hoci už bol marec, jazero za dedinou, v ktorej býval Peťko, bolo stále zamrznuté. Teda aspoň to si Peťko a jeho spolužiaci, ktorí sa v sobotu naň vybrali korčuľovať, mysleli. Zuzka, ich spolužiačka, ktorá sa prechádzala pri jazere so svojim psíkom Rexom, však mala iný názor. „Chlapci nechoďte tam! Mne sa zdá, že ten ľad je tenký. Môže sa každú chvíľu prepadnúť,“ varovala ich.
Čítať ďalej →Blížili sa fašiangy, a to znamenalo jediné! V meste sa bude konať veľký fašiangový sprievod so súťažou o najkrajšiu fašiangovú masku. Deti z celého mesta si už celé mesiace lámali hlavu nad tým, akú masku si pripravia. Niektorí si masku dokonca požičali v miestnom divadle. Iní si ju vyrobili. Aj Aďo si ju musel vyrábať sám. Jeho mamička totiž nemala dostatok peňazí na to, aby mu ju požičala alebo kúpila. Darmo si však Aďo tento rok lámal hlavu nad tým, akú masku by si vyrobil, nič mu nenapadlo.
Čítať ďalej →Blížila sa Popolcová streda. V tento deň býva začiatok pôstu a pani učiteľka deťom na náboženstve dala návrh, že by si mohli dať ešte jeden záväzok. Celých štyridsať dní až do Veľkej noci by nejedli sladkosti. Deti zmĺkli! Fú, to je síce pekný záväzok, no ako ho ale dodržať, keď sladkosti sú také dobré. Deniska sa však rozhodla, že to skúsi.
Čítať ďalej →Pani učiteľka vyhlásila na začiatku marca súťaž. „Milé deti! Určite viete, že marec je mesiac kníh. Preto ten, kto za mesiac prečíta najviac kníh, vyhrá prvé miesto a dostane veľkú odmenu.“ Deti mali na konci mesiaca o prečítaných knihách ostatným porozprávať.
Čítať ďalej →Poznáte trpaslíkov? Žijú hlboko v jaskyniach, v tme a v chlade. Vôbec nevychádzajú von na denné svetlo, len kopú, kopú a kopú. Hľadajú poklady, zlato a diamanty. A ako vyzerajú? Sú veľmi malí, možno ako päťročné dieťa, za to však majú dlhú bradu a dlhé vlasy. Na hlave nosia špicatú čapicu a sú veľmi tuční. Rozprávka, ktorú vám chcem porozprávať je tiež o trpaslíkovi, ktorý sa volal Grimo, a práve teraz mal veľké starosti.
Čítať ďalej →Deti v šiestej triede čakal po polročnom vysvedčení šok! Ich milovaná pani učiteľka odišla zo školy a nahradila ju nová. Už nebola mladá a pekná ako tá predchádzajúca, ale stará a škaredá. S ňou si nezahrajú vybíjanú a nepôjdu ani na výlet do hôr. „Vyzerá ako čarodejnica! Videli ste to jej znamienko na nose? Fúúúj! Bude robiť bububu!“ kričal Jurko na celú triedu hneď po tom, ako nová pani učiteľka odišla z prvej hodiny. Nikomu sa nepáčila. Nikto ju nechcel.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žil kráľ so svojou milovanou dcérou Markétou. Táto princezná bola však iná ako ostatné princezné. Bola veľmi múdra. Už ako päťročná čítala knihy, počítala ťažké rovnice a vedela na mapách ukázať všetky krajiny. Kráľ sa so svojej dcéry tešil, no niekedy ho vedela veľmi nahnevať. Markéta totiž poučovala nielen jeho, ale aj jeho kráľovských radcov. Neustále ich opravovala a vysmievala sa im, ako málo toho vedia. Radcovia sa urazili a už viacej nechceli kráľovi pomáhať. „ Joj dcéra moja,“ povedal raz kráľ, „ty si myslíš, že všetko vieš. No nie je to tak.“ „Nie je?“ zasmiala sa princezná, „Tak mi nájdi učiteľa, ktorý bude ešte múdrejší ako ja. Vtedy uznám svoju pýchu a ospravedlním sa tvojim radcom.“
Čítať ďalej →