Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekne vtáčiky, kukučky-mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj Kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Bol v cudzom hniezde a ani mama ani ostatní súrodenci sa na neho vôbec nepodobali. Kukučiatko sa z vajíčka vykľulo v rodine červienky. Tá bola najskôr veľmi nahnevaná: „Joj tá tvoja mama! Taká je lenivá! Nechce sa jej uviť si vlastné hniezdo, a preto mi ťa nechala tu! A ja som si dokonca myslela, že si moje vlastné! Tak ťa zamaskovala! No teraz vidím, vidím, kto si.“Kukučiatko sa veru bálo. Čo keď ho červienka vyhodí z hniezda? Alebo jeho nevlastní súrodenci? Našťastie sa tak nestalo. Červienka bola síce nahnevaná, no všetky svoje vtáčence v hniezde kŕmila rovnako. A hoci bolo Kukučiatko spokojné, predsa len chcelo rýchlo vyrásť a naučiť sa lietať, aby išlo hľadať svoju vlastnú mamu. A tak jedlo a rástlo a postupne sa začalo učiť lietať. Jedného dňa keď červienka vyletela na dlhší čas z hniezda, Kukučiatko sa rozhodlo odísť. Nevlastní súrodenci ho prehovárali: „Nechoď, nechoď, dobre nám tu je spolu. My sa na teba nehneváme.“ No Kukučiatko si nedalo povedať a vyletelo z hniezda. Napäto sa pozeralo po okolí, či v lese neuvidí vtáka, ktorý by sa na neho podobal alebo nezapočuje kukanie. No nič. Unavené z toľkého lietania, sadlo si na strom a zasmrkalo. Bolo hladné, unavené a nehnevané. Nenašlo si mamu a dokonca sa aj stratilo. Kde teraz nájde svoju červienku? A smrkalo a smrkalo a možno by sa aj rozplakalo, keby ho nevyľakal veľký vták. Bola to sova. Sova, o ktorej my hovoríme, že je múdra. A veruže aj táto sova bola múdra a vysvetlila Kukučiatku, čo má robiť : „Len sa ty pekne vráť k červienke. Tvoja mama je už za horami- za dolami. Len sa na ňu nehnevaj. Také sú kukučky. Tak to robia všetky. Nielen tvoja mamička. Keď budeš ty veľké, aj ty znesieš vajíčko do cudzieho hniezda.“ Kukučiatko sa ohradilo: „Nikdy, nikdy to neurobím!“ Sova sa zasmiala. „ No však uvidíme. A teraz sa pekne vráť domov. Červienka ťa má rada a poriadne ťa vychová. To je dôležité. Určite sa o teba bojí a hľadá ťa. Aha, tam už ide! Pozri!“ A naozaj. Vystrašená červienka hľadala svoje Kukučiatko a odviedla si ho domov. A Kukučiatko už svoju novú rodinu neopustilo.
