Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekné vtáčiky, kukučky mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči, rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Bolo v cudzom hniezde a ani mama, ani ostatní súrodenci sa na neho vôbec nepodobali. Kukučiatko sa z vajíčka vykľulo v rodine červienky. Tá bola najskôr veľmi nahnevaná: „Joj, tá tvoja mama! Taká je lenivá! Nechce sa jej uviť si vlastné hniezdo, a preto mi ťa nechala tu! A ja som si dokonca myslela, že si moje vlastné! Tak ťa zamaskovala! No teraz vidím, vidím, kto si.“ Kukučiatko sa veru bálo. Čo keď ho červienka vyhodí z hniezda? Alebo jeho nevlastní súrodenci? Našťastie sa tak nestalo. Červienka bola síce nahnevaná, no všetky svoje vtáčence v hniezde kŕmila rovnako. A hoci bolo kukučiatko spokojné, predsa len chcelo rýchlo vyrásť a naučiť sa lietať, aby išlo hľadať svoju vlastnú mamu. A tak jedlo a rástlo a postupne sa začalo učiť lietať. Jedného dňa, keď červienka vyletela na dlhší čas z hniezda, kukučiatko sa rozhodlo odísť. Nevlastní súrodenci ho prehovárali: „Nechoď, nechoď, dobre nám tu je spolu. My sa na teba nehneváme.“ No kukučiatko si nedalo povedať a vyletelo z hniezda. Napäto sa pozeralo po okolí, či v lese neuvidí vtáka, ktorý by sa na neho podobal, alebo či nezapočuje kukanie. No nič. Unavené z toľkého lietania sadlo si na strom a zasmrkalo. Bolo hladné, unavené a nahnevané. Nenašlo si mamu a dokonca sa aj stratilo. Kde teraz nájde svoju červienku? A smrkalo a smrkalo a možno by sa aj rozplakalo, keby ho nevyľakal veľký vták. Bola to sova. Sova, o ktorej my hovoríme, že je múdra. A veruže aj táto sova bola múdra a vysvetlila kukučiatku, čo má robiť : „Len sa ty pekne vráť k červienke. Tvoja mama je už za horami, za dolami. Len sa na ňu nehnevaj. Také sú kukučky. Tak to robia všetky. Nielen tvoja mamička. Keď budeš ty veľké, aj ty znesieš vajíčko do cudzieho hniezda.“ Kukučiatko sa ohradilo: „Nikdy, nikdy to neurobím!“ Sova sa zasmiala. „No však uvidíme. A teraz sa pekne vráť domov. Červienka ťa má rada a poriadne ťa vychová. To je dôležité. Určite sa o teba bojí a hľadá ťa. Aha, tam už letí! Pozri!“ A naozaj. Vystrašená červienka hľadala svoje kukučiatko a odviedla si ho domov. A kukučiatko už svoju novú rodinu neopustilo.
