V jednej neďalekej zoologickej záhrade žilo mnoho zvierat. Aj keď každé malo svoj výbeh, všetky zvieratká sa navzájom dobre poznali. Každý večer, keď návštevníci odišli, sa spolu rozprávali. Rozprávali si, čo počas dňa zažili, a dokonca sa aj navštevovali. Ich ľudskí ošetrovatelia sa o ne pekne starali, a tak aj zvieratká boli spokojné a mali sa tam dobre.
Continue reading →
Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Continue reading →
Na dvore jedného statku bol veľký chliev. V ňom žilo prasiatko Ferko. Bolo to roztomilé a krásne prasiatko. Väčšina prasiatok sa rada váľala v blate. Keď jedli, prskali jedlo okolo seba a na seba. Ferko bol však iný. Vždy bol krásne čistučký a voňavý. Keď jedol, nevyprskla z jeho korýtka ani kvapka.
Continue reading →
Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Continue reading →Na okraji mesta, až tam, kde končia všetky cesty a všetky chodníky, stojí farebný dom. Má oranžovú strechu, svetlomodré steny a na nich namaľované kvety. Nikto v ňom nebýva, a predsa je tam každý deň plno detí, ktoré tam vodia rodičia. Je to škôlka. Nie je to však obyčajná škôlka.
Continue reading →V ďalekej africkej krajine, kde zvieratá žijú voľne v prírode, sa odohral príbeh, ktorý ti budem rozprávať. Je to príbeh o priateľstve a o odvahe.
Continue reading →V krajine, kde sú ľadovce a iba samý sneh, žil jeden ľadový medveď. Bol to samotár. Nepotreboval kamarátov ani ľadovú medvedicu. Bol spokojný, keď býval sám. Vozil sa po ľadových kryhách, váľal sa v snehu a plával v ľadovej vode. Robil si, čo chcel, kedy chcel, a bol šťastný, že sa nemusí o nikoho starať.
Raz sa však stalo niečo, čo toho medveďa úplne zmenilo.
Za deviatimi horami a deviatimi riekami bolo jedno zimné kráľovstvo. Kráľ a kráľovná, ktorí tam žili, boli múdri a spravodliví. Mali syna, veľmi múdreho princa. Bol už dospelý, a tak bolo potrebné, aby sa oženil. Princovi sa však do toho veľmi nechcelo. Nepoznal žiadnu princeznú, ktorá by sa mu páčila.
Continue reading →Ďaleko v horách, až tam kde bol len sneh a mráz, žil snežný muž. Býval na najvyššom vrchole hory, pekne schovaný v jaskyni. Žiadny človek ho nikdy nevidel. A tak nikto nevedel, že existuje.
Continue reading →Keď sa skončí jeseň, začne sa zima. Vonku sa trochu viac ochladí. Ráno sa na autách tvorí námraza a cesty začínajú kĺzať. Každé dieťa netrpezlivo očakáva prvý sneh. To ale ešte netuší, že jedného dňa môže s prvou vločkou prísť aj niečo čarovné.
Continue reading →