Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden smutný muž. Bol smutný preto, lebo nevládal uživiť seba, svoju ženu a svoje štyri deti. Darmo celé dni robil od rána do večera, peňazí bolo málo. Tam bolo treba strechu opraviť, tam mu ochorela žena, tam potreboval synček nové topánky. A za všetko bolo treba platiť! Tu sa mužovi jendej noci prisnil sen.
Bolo v ňom krásne dievča, ktoré mu vravelo: „Len sa neboj človek. Budeš mať toľko zlata, že sa v ňom budeš môcť kúpať! Len mi ver a rob všetko, čo poviem.“ Následne mu dievčina vysvetlila cestu, ktorá ho mala priviesť k pokladu. Ráno sa muž zobudil celý spotený. Rozhodol sa, že poslúchne dievča zo sna a vyberie sa po ceste, po ktorej mu kázalo. Darmo ho žena odhovárala, nedal sa a išiel.
Cesta to však bola náročná. Ba akáže cesta! Žiadnej nebolo! Cestu si bolo treba vykopať. Muž kopal celé dni, týždne, mesiac. Všetci si o ňom mysleli, že je blázon. On sa však nevzdával a kopal hlbšie do zeme a potom ďalej, ďalej vpred! A ako tak kopal, zase sa mu zjavilo dievča zo sna. Povzbudzovalo ho, aby kopal ďalej a nevzdával sa. A potom to prišlo!
V hline sa čosi zaligotalo! Čo to bolo? No zlato! A tam tiež! A aj tam! Muž sa nestačil čudovať! Všetko zozbieral a zobral domov. A potom utekal do kostola! Opísal pánu farárovi zlato, ktoré našiel a aj dievča, ktorého ho k pokladu priviedlo. „To musela byť svätá Barbora!“ uisťoval pán farár muža.
A tak sa cesta, ktorú vykopal muž, začala nazývať Barboská zlatá cesta, svätá Barbora sa stala patrónom baníkov a Banská Štiavnica hlavným centrom baníctva na Slovensku. A muž? Ten zbohatol tak, ako mu sľúbila Barbora vo sne! Opravil strechu, kúpil žene lieky, synovi nové topánky a veru ešte mu zostalo toľko zlata, že by sa v ňom mohol kúpať! Pretože kopal ďalej a ďalej a zlata tam bolo stále dosť!
