Ako vietor presvedčil smutnú kvapku

Keď príde jeseň, vonku začne padať lístie. Ale nielen listy. Často padajú aj dažďové kvapky. Za oknami mrholí. Začína byť chladno. Na oblohe sa zbierajú tmavé mraky a potom nám padajú  na zem vodopády kvapiek ktoré polievajú našu zeminu. Na také počasie sa radšej pozeráme len  z okna. Kvapiek, ktoré padajú z mrakov, je priveľa. Ja poznám príbeh o  jednej kvapke, ktorá bola iná. Vyzerala ako ostatné, ale nesprávala sa tak.

Keď na oblohe pribúdalo viacej mrakov, začali sa hromadiť a dážď bol na spadnutie, všetky kvapky začali poslušne padať dolu. Padali na zem do riek, oceánov, morí a kaluží. Všetky kvapky vedeli, aké dôležité je zavlažovať zem. Vedeli, že časom sa zo zeme vyparia a vrátia sa do oblakov. Taký je kolobeh vody.

Ale jedna z tých kvapiek nechcela spadnúť. Držala sa mrakov, kým mohla, a potom opäť odplávala s mrakmi niekam ďaleko.  Už dlho sa jej darilo držať sa mrakov a nespadnúť. Jeden mrak sa jej to pokúšal vyhovoriť. Presviedčal ju po dobrom aj po zlom. Ona však bola tvrdohlavá. Stále sa ho držala.

Rozprávka pre deti Ako vietor presvedčil smutnú kvapku
Ako vietor presvedčil smutnú kvapku, Anička I.

Až jedného dňa mraku došla trpezlivosť a privolal vietor. „Vetrík, prileť, prosím ťa. Príď a pomôž mi. Neviem, čo mám s touto kvapkou robiť, a nemôžem ju nosiť večne.“ Priletel vietor Vetrík. Jemne fúkol na kvapku a spýtal sa jej, prečo nechce spadnúť. Najprv nechcela nič povedať, len sa držala. Po chvíli však pochopila, že vietor je láskavý a naozaj ho to zaujíma. Smutne sa pozerala na zem pod sebou a pomaly zo seba dostala, prečo nechce spadnúť. „Vieš, Vetrík, myslím si, že sa na mňa zabudne. Ak spadnem dole, rozplyniem sa vo vode a už nikto nebude vedieť, že som tu bola. Je mi z toho smutno. Chcem byť pre všetkých potrebná a dôležitá. Nechcem len tak zmiznúť. Navyše sa bojím výšok. Bojím sa len tak padať.“ Vietor sa na ňu súcitne usmial. Nič jej nevyčítal a chápal ju.

Jemne ju objal a povedal jej niečo veľmi dôležité. „Moja milá kvapka. Nemusíš sa báť, že by si nebola dôležitá. Vás kvapiek je síce veľa, ale každá z vás má veľmi dôležitú úlohu. Pre našu zem ste cenné. Vieš, že keby si jedna kvapka vody myslela, že je zbytočná, nikdy by nevznikol oceán, v ktorom je každá kvapka dôležitá. A ak sa bojíš výšok, pomôžem ti. Znesiem ťa dole, aby si nepadal príliš rýchlo. So mnou budeš v bezpečí, neboj sa.“

Kvapka ešte chvíľu premýšľala o tom, čo jej Vetrík povedal. Potom si uvedomila, že má pravdu. Nechala sa zniesť až na zem. Oblak bol šťastný, že to takto dopadlo. A kvapka nikdy nezabudla na to, čo jej povedal vietor. A ani ty na to nikdy nezabudni. Možno budeš niekedy smutný ako tá kvapka, ale pamätaj, že vždy si pre niekoho dôležitý a cenný.

4.8/5 - (57 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *